Leden 2009

Kapitola 6.

30. ledna 2009 v 11:33 Zmysel Existencie
Tak necakam ziadnu pochvalu...Nieje to nic moc ale ak mate niake poznamky tak hodte to do komentarov tak si precitam...
Uz som citila pistol pri hlave.Ked v tom zrazu zmizla.A pocula som tvrdy dopad.Rychlo som otvorila oci.Moj manzel lezal na druhej strane miesnosti a zbieral sa zo zeme.Niekto ma zdrapil bolestivo za ruku az som zasycala od bolesti a hodil ma za seba.Az teraz som zistila ze predomnou stoji Nicolas v obrannej pozici.Ako niaka selma.Mam pocit ze dokonca aj vrci.John uz stal na nohach a mieril na nas zbran.,,Tak predsa spolu nieco mate.Zomriete spolu!"Uplne sa zblaznil.Pocula som vystrel nevidela som na koho mieri ale bolo mi to jasne Nicolas nesmie zomriet.Chcela som ho odtlacit z cesty gulke ale ako keby bol s kamena ani sa nepohol.Dokonca sa usmieval.,,Co ste sa vseci zblaznily?"Pocula som kovovy naraz gulka ho strelila.Ale on stal.Pozrela som sa popd jeho ruku nemal ani skrabanec.Niak sa mi ho podarilo obist a objat ho.Zabudla som na Johna.Objala som ho.Ked zrazu dalsi vystrel.Pocitila som ako ma niekto rychlo zodvihol az sa mi z toho zatocil zaludok a zrazu som stala nad nimi Hore na schodoch a mala som na nich vyhlad.,,Ty si diabol ! Ja som chcel zastrelit diablovu milenku !"skoro sa tam rozvlikal.Ale aj tak si znovu nabijal.A namieril to na Nicolasa.Vystrelil.Nevsimla som si ako sa Nicolas dostal k nemu ale stal pri nom s zbranou v ruke.,,Zbohom."vystrelil.,,Nie!"nenavidela som ho ale ak ho zabil tak mna popriavia.Zbehla som po schodoch,,Nie ! To si nemal! Teraz mna obesia !" Tam ako som videla tu vsetku krv tak sa mi zatocila hlava a zosunula som sa na zem.Nicola stal pri mne a obimal ma zatial co som plakala.Samo to niak na mna prislo.Len som plakala a plakala.,,Angy uz neplac.Zodvihol mi bradu a pozrel sa mi do oci."videla som tie jeho krasne oci farby tekuteho striebra.Zdali sa mi sice tmavsie ale to urcite bolo len svetlom alebo nie ? ,,Angy nezniesol by som keby ti uz ublizoval odpust mi to."stale byl bliz a bliz.Kdyz v tom mne polibil sibe jen kratce a lehce ale aj to.,,Miluji te Angy."srdce mi busilo tak ze to musel pocut kazdy.,,Aj ja teba milujem."na viac som sa nezmohla.Najkrajsí aniel na svete ma miluje a do toho moj tyransky manzel zomrie to je proste zazrak no ze wow.,,Inac pekne saty."citila som ako si ma premeral.Musela som sa zasmiat.Bola som v tych bielich satoch s tym cervenym vzorom az terz mi doslo ze vyzeraju ako od krvi.,,Pockaj ma tu za chvylu som spat."a anozaj hned bol spat.Polozil niaky list k manzelovi.Pozrela som sa na neho spytavim pohladom,,To keby chceli teba obvinit tak je to list na rozlucku."musela som uznat bolo to mudre.Chytil ma do naruce ,,Angy zavri oci nebude ti zle."posluchla som a stisla viecka co najviac ku sebe.Citila som ako sa rychlo pohybujeme.Ani nie za chvilu sme uz stali.Tak som otvorila oci.Boli sme pri jazierku tam kde dnes.Az na to ze traz sa voda leskla od mesiaca a odrazala hviezdy.,,Kto si ?",,Nicolas Speller.",,Ty niesi človek ze ?",,Nie to ty vies uz davno ze ? Od vtedy co si citala tie knihy.",,Ty mas moju knihu?",,Nie je v tvojej izbe ked som sa v noci nudil tak som ju cital...",,Preco si nespal ?"zasmial sa ako keby to bol niaky vtip,,Ja nemozes spat.",,Naozaj?Ani snivat nic ?",,Nie,nic.",,A co si robil teda v noci ?"znova sa mi zasmial uz ma to zacinalo stvat.,,Vravim ti ze cital.",,Ta kniha bola v mojej izbe.Preco si si ju nevypytal a preco si sa v noci zakradal mojou izou?",,Preto lebo by som prisiel o krasnu podivanu ako spis."zazubil sa na mna sta anielik.Ale na mna to bolo vela.On bol v noci v mojej izbe!Preboha.,,Chces sa este nieco spytat?",,Zabija ta slnko?",,Nie neboj nezabija raz ti ukazem co je s nami na slnku.",,Cim sa zivite ?",,Heh asi chces vedet ci sa zivim krvou.ano zivim sa nou.Ale neboj nie ludskou.",,Ja sa nebojim.A ludska ti nechuti ? Alebo ako to je ?" ,,Ty si ale zvedavec.Nie praveze mi ludska este viac vonia ale ja som nieco ako vegetarian.A nechcem byt monstrum.,,A co ja mal si chut ma zabit?"zodvihol ku mne v upokojucom geste takze mi bola jasna odpoved.,,Ja sa nebojim len som sa spytala.",,Co ? ",,No ze si ma uz chcel zabit ale nepriznas si to ale mne to nevadi."spravila som krok ku nemu.,,ja ta mam moc rada."
Dalsi krok som spravila uz som bola pri nom.,,neviem co by som si bez teba pocala.",,Zila by si normalny a plnohodnotny zivot bez priser.",,Nie nie ty moja priserka."neodolala som a polibila ho.Bol to krasny polibek.Uz nie taky jemny ako ten prvy ale o to krasnejsi.Stulila som sa mu v naruci.Takto sme tam dlho stali.Ked v tom Nicolas stuhol.Asi nieco videl lebo ja som nic nevidela.,,Co sa deje?",,Šššš Angy neboj to bude dobre."a uz som videla aj ja z lesa vychadzala niaka osoba a mne hned bolo jasne ze to neni ziadne dobre znamenie.

Maly zbitý psík & Čierne CH dievča

29. ledna 2009 v 22:41
Malý zbitý psík



Deň blúdi ulicou a starne pri sviečkach
zima sa vyliala v jej prúde pláva strach
vietor si hladká hrče od osík
v objatí smetiska skuvíňa smutný psík

bolesťou podkuté maličké stvorenie
každý ho odkopne do mrazu vyženie
na labke sychravá jazva od skaly
citlivé očká akoby plakali


ušatou hlavičkou len smutne pomrví
je ako vreckovka hodená do krvi
tak ako ľudia aj zvieratá majú sny
a preto malý psík je teraz nešťastný
v hnijúcom odpade zúfalo narieka
že sa dal oklamať vernosťou človeka



Čierne chemické dievča,
občas spustlé,
zväčša však žiariace,
ako vianočná guľa.



Prelud, alebo sen,
snáď len ilúzia,
možno konvalinkový na ruky krém,
ktorý po 40 gramoch vyprchá.

Žije v prázdnote,
vedela, že to bude tak,
každý z nich mohol byť posledný krát,
hľadela na teba,
chcela vidieť lásku,
a nachádzala len smrť.

Hej! Pozri na mňa,
mne ostane aspoň spomienka,
no tebe nič, všetko sa rozplynie,
aj vedomie a spomienky.

Kráčala, ako by mala večne svetom putovať,
dýchala tak,
ako pretekár po závodoch pije,
nehľadala riešenie,
riešenie tu bolo,
ibaže neznesiteľné.

Ty aj my sme tajomstvom,
v úsmeve Mona Lisy je ho menej,
než v hociktorom,
tvojom oidipovskom geste.

Vytrhnutá z permanentného sna,
posadnutá príchuťou ticha,
pripútaná k životu,
ľahostajná k smrti bez dychu.

Rozum nechaj, preludy odmietať,
aj keď si ich tvoje srdce i ty žiadaš,
tak prestaň zúfalo mávať,
pretože oblakov sa už NIKDY nedotkneš!


Pomsta

29. ledna 2009 v 22:25
Dnes som sedela a pocuvala pesnicky neviem ako to prislo ale prislo neni to priamo osobne pisala som to pri jednej pesnicke radim vypocut Evanesence-Bring me to life

Pomsta

Vraví sa že pomsta býva sladká
A sklamanie boli
Keď neprší aspoň kvapká
Aj láska raz zhorí....

Už cválam na koni tmou
Viem že sa trápiš
Ešte si na mňa nezabudol
A ja som šťastná, ešte viac, už ma konečne nebolíš

Až teraz konečne som ti všetko zrátala
Samého na brehu nechala
Kričiaceho o pomoc
Tých tvojich lží som mala tak akurát dosť
Som šťastná že na koni som sama
Viem že ty si za všetko mohol toľko krát
Za tu strašnú bolesť, ktorú predchádzal pád

Stihla som ti ju všetkú dať...



Kapitola 5.

29. ledna 2009 v 20:17 Zmysel Existencie
Tak trochu som sa posnazila a napisala to este dnes.Mala som toho dooost napisane ale niakm blbym sposobom som to nechtiac zmazala tak to musim pisat znova.Sorry a prajem pekne citanie.
Klakol si predomna s krasnym usmevom na perach.Taky krasny pohlad som nikdy nevidela.Keby to niekto vydel myslel by si ze by ma ziadal o ruku.Naklonil sa ku mne.Cakala som to dufala som bola som pripravena.Nepobozkal ma.Zasepkal mi,,Ty musis byt stasna.Neboj raz budes."A zasunul mi niaky kvet do vlasov.Zobral ma za ruku.Mal ju chladnu ako keby ju prave vytiahol z ladovej vody.Postavili sme sa pred jazierku.V jazierku som videla krasnu zenu a este krajsieho muza stojacich pri sebe ako par.Zena mala kvet vo vlasoch a obmotane ruky muza okolo pasu.Muz sa krasne usmieval.Keby to tak mohlo byt.Co by som za to dala.,,Vsetko.",,Co vsetko Angy ?" ,,Ale nic uz budem musiet ist musim ist este na nakupy.",,Dobre,ide s tebou este aj Rose ? Asi aj ja si pojdem niektore veci vybavit vecer s vami nebudem vecerat.",,Ano rose pojde so mnou tiez."nepytala som sa preco nebude vecerat sama som dobre vedela ze sa tiez vyhnem jedalni a manzelovi.Este som stala pri jazierku a videla som ako Nicolas odchadza.Bolelo ma to.Nikdy mu nepriznam co k nemu citim.Musela som si to slubit.Zacalo fukat.Silno.Isla som na jeden vycnelok co sa naklanal nad jazierkom.Citila som ako ma vietor prefukuje az na kosti.Bola mi zima.Postavila som sa na kraj toho vycnelku.Pomaly zacalo poprchat a vietor a dazd ma slahali do tvare.Vybrala som si ten kvet z vlasov.Laliu.Pobozkala som ju.,,Vzdy ta budem milovat!"zasepkala som a hodila som ju do vody.Neviem ci tam pristala ako fukal ten vietor lebo mi nafukal vlasy do tvare.Otocila som sa a odisla som domov.
Prisla som do domu premrznuta a zmoknuta.Ani som si nemyslela ze sme sly tak daleko.Asi keby sa uz zotmelo skor tak by som domov ani netrafila.Poprosila som rose nech mi spravi horuci kupel.Zatial co mi dala ohriat vodu a vsetko mi nachystala som sa prezliekla len do sucheho zupanu a rozcesavala som si vlasy.,,Uz mate nachystanu vodu madam.",,Dakujem.Uz to zvladnem."Zhodila som zo seba zupan a vliezla si do horucej vody.Citila som sa taka unavena.Ponorila som si do vody aj hlavu.Ale hned som vyliezla lebo sa mi zdalo ze mam este niekoho v miesnosti.Poobzerala som sa po izbe ale nikto tam nebol.Naliala som si do vody vonny olej a doslovne som sa vo vode luhovala pokial nevychladla.Zamotala som sa do uteraku a isla do svojej izby.Sadla som si na stolicku pred stolikom a susila som si vlasy.ked boly dost suche tak som sa rozhodla ze by bolo nacase sa ist navecerat.Zobrala som si posledne saty co sa mi tam pacily ostatne boly hrozne.Take biele s tmavo cervenym vzorom.Schadzala som po schodoch.Ked zrazu som zbadala pred sebou dole manzela.,,Co to ma znamenat? Co si to dovolujes ma podvadzat ?! Vies co sa roby neverniciam a nemravniciam ako ty? Zabiju ich ! Spoza chrbatu vytiahol zbran a namieril ju na mna.,,Nie prosim ja som ta nepodviedla! "Nedochadzalo mi ze o co ide len viem ze ma obvinil ze som ho podviedla a chce ma zastrelit.,,Nie neublizuj mi."nevydrzala som to a zviezla som sa na zem a vzlykala.,,Zomries mrcha !" namieril mi zbran ku hlave.Neviem preco som sa nebranila urcite by som vyhrala.Ale aj ked som ho nenavidela nezabila by som ho.Teraz som cakala na svoju gulku.Co spravi Nicolas ked zisti ze som mrtva ?Spomenie si vobec ? A preco by vlasne mal nic nebolo nieje a ani uz nebude.Zomriem....

Kapitola 4.

28. ledna 2009 v 17:17 Zmysel Existencie
Prebudit sa po prelezanom dni unavena.Tak to sa mi este nestalo.Keby neprisla nadavajuca Rose ze musi umyvat okna lebo je vonku zatahnute tak by mi to aj zhorsilo naladu.Postavila som sa rychlo z postele.Pribehla som k oknu a fakt bolo zatiahnute.A co bolo sokujucejsie Nicolas sedel na lavicke v zahrade a cital si niaku knihu.Rada by som vedela kde skoncil moj Dracula.Rychlo som sa obliekla niekto by povedal ze som to prehnala s timi satmi ale je mi to jedno.Je to chlap vyzivave saty by s nim maly nieco spravit.Uz uz som chcela vybehnut na zahradu ked sa Rose zasmiala.,,Co je ti smiesne?",,Ale nic pani.No...len ze ste taka nervozna z toho naseho hosta.Nebodaj ste zalubena?",,Rose!Ja som vydata to by som nemala.",,Pani viete aky je vas manzel a vobec by vam nikto nemal matza zle keby ste mali milenca.",,ROSE!Ja-nechcem-milenca.Jasne?",,Dobre dobre pani ja len chcem aby ste vedeli ze keby nieco nemusit mat vycitky.Viem ze je to trufale ale stal by za hriech.",,To JE trufale."otocila som sa a isla som sa radsej naranajkovat.Sadla som si a pozerala som co je na ranajky.Rozhodla som sa ze si dam prazenicu a hrianku.,,Rose,spravis mi kavu?",,Kavu?Ano pani."Pockala som si na kavu a pustila som sa do toho.Bola som taka hladna.Zrazu som pocula chichot taky krasny ako jemne zvonceky.A potom som zbadala od koho ten smiech pochadza.Zhrozila som sa o ram dveri sa opieral Nicolas a fascinovane ma pozoroval.On ma videl ako sa napchavam.Bola som nahnevana.,,Neviete ze ked sa vojde do miesnosti kde je dama je slusne pozdravit?"Prepichla som ho nahnevanym pohladom a zacala som culit pusu.Na co sa este viac usmial.,,Tak prepacte Damo Angelo.Ale bolo vas krasne pozorovat ako ste sama sebou a nie len rodinnou maketou."zarazila som sa.Ani som nerozmyslala a vychrlila som zo seba.,,To tak na mne vidno ze som nestasna?"Zamracil sa a ani sa nezamyslel akokeby otazku a odpoved vedel dopredu.,,Ano"zasepkal tak zlomene.Nie,NIE!Taky aniel aby sa pre mna trapil?To sa ten sen nikdy neskonci?,,Ale rad by som to napravil a k tomu si mi slubila ze stravime spolocny den."Uplne mi zabehlo ja som zabudla zabudla pri nom sa neda nezabudnut.,,Eh ano tak mozeme.Ty nebudes ranajkovat?",,Nie dakujem.Ja som uz eh...ranajkoval.",,Aha.Tak kde zacneme?",,Co tak od zaciatku?",,Tak urci zaciatok!",,Tak dobre co povies ked ti nabidnu rameno?"spravila som pukerlik ako na oko vazne a preniesla som,,Bude mi ctou mlady pane.",,Bude mi ctou lady."uz som to nevydrzala a rozosmiala som sa.Usmial sa aj on ako keby mu robil radost ked sa smejem.Presli sme cez halu a on ma pustil zabolelo ma ked ma pustil.Vobec nechapem co sa so mnou deje.Ale nastastie iba otvoril velke dvojkridlove dvere a znova mi nabidl ruku.Ochotne som sa ho chytila a vosli sme do velkej presklennej miesnosti plnej obrazo soch a ineho umenia.Nevedela som sa vynadivat.Musela som sa dotykat platna proste vsetko sa mi zdalo ako v rozpravke a do toho ma pozoroval najkrajsi aniel na svete.Zbadala som jednu krasnu sochu najkrasnejsiu zo vsetkych stvarnovala muza a zenu.Neviem opisat ze ci sa svijaly v bolestiach alebo vo vasni ale stale boly nerozlucny.,,Nesmrtelna laska..."to ma jedine napadlo.,,To by si chcela ?"otocila som sa zrazu stal tesne pri mne.nevedela som rozlustit ten jeho vyraz taky smutne zamysleny.,,Ano chcela,ak by bolo s kym."teraz mi to doslo ja nikdy nezazijem niaku velku lasku.Som vydata a aj keby manzel zomrel musim 10 rokov smutit.To uz by ma nikto nechcel.,,Ak ma bude este niekto chciet...."zasepkala som tak trochu priskrtene a sklopila radsej pohlad od neho.,,Preco by ta nikdo nechcel ?Si krasna,intelignetna....,,Zhacil sa ako keby povedal nieco co nemal.Pozrela som sa na neho s teolkou nadejou a neveriacim pohladom.,,Eh mohly by sme pokracovat dalej ?",,Ano Angy.Kam dalej pojdeme ?Do kniznice,veza ? Vies co tam je ? ""Nie ale ja by som navrhla zahradu co povies ?"necakala som na odpoveda isla som pomaly k sklenenym dveram ktore viedly do zahrady.Neviem ako ma predbehol ale uz stal pri dverach a otvaral my ich.,,Damy prve..."pri tom usmeve som skoro skolabovala.Este som hodila jeden pohlad na susosie a vysla som do zahrady sprevadzana anielom.V klude by som chcela byt v Edenovom Raji.Zahrada bola velka preplietaly ju male chodnicky a sem tam bola jedna lavicka.Dokonca tam bolo aj jazierko.Sadla som si na mramorovu lavicku.A zadivala som sa na hladinu.Zacala som o vsetkom uvazovat co sa deje a co sa stalo alebo co sa este stane.Bola som uplne zmetena.Neviem ako dlho som tam sedela a rozmyslala.Neviem ani to ze Nicolas stale sedel pri mne.Ani to ze zo mna nespustil vobec oci.,,Nad cim rozmyslas ked si taka smutna ?",,Eh co ?"zasmial sa ,,Preco si smutna ? " "Niesom smutna.",,Tak co ta trapi ?",,Toto vsetko ja som nic z toho nechcela."Ani som si neuvedomila a uz mi po licach stekali slzy.Tvaril sa tak bezmocne.Prstom mi presiel po lici a zotrel mi slzu.Zadivala som sa do zeme.Preco to vsetko robi ?Vobec nic nechapem.Sedel vedla mna a zodvihol mi hlavu.,,Angy slubis mi nieco ?" vdychol na mna krasnu sladku vonu.,,Ano slubim." Bola som ako omamena. "Nebudes sa trapit slubujes ?" ,,Ano pre teba vsetko." Bola som ako v tranze.A vtedy sa to stalo....

Kapitola 3.

8. ledna 2009 v 21:01 | Magic_Lilith |  Zmysel Existencie
No tak tu je 3 pokracko no mne sa moc nepaci ako som ho napisala ale tak co uz.Inac budem pisat dalsiu poviedku.:D

Prebudila som sa do krasneho dna.Az ked som si uvedomila ze vcerajsok nebol len sen tak som sa dostala s postele.Rose mi uz nachystala saty.Obliekla som si ich a sadla si pred zrkadlo a chytila do ruky kefu a zacala si cesat vlasy.Zapocula som krik tak som vysla na chodbu....ale ja vazne nemusim k doktorovi.Ja som zdravy len nemam hlad!"zbadala som Rose ako stoji pri dverach neseho noveho hosta.,,Pane ale vazne by ste mali nieco ziest!Aspon ma pustite dnu je moja povinnost upratat vam vyvetrat a vsetko potrebne este ma pan vyhodi a co ja budem potom robit?",,Nie nic nepotrebujem dakujem."bolo pocut ze s debatou skoncil tak sa Rose vybrala k mojej izbe a samozrejme si ma vsimla.,,Dobre rano Pani!",,Dobre Rose dobre.Ako sa ma nas host?",,Ach pani moja nechce ma ani dnu pustit aby som mu upratala ranajky odmietol a tvrdi ze neni chory.Chcete aby som pre istotu zavolala doktora ?",,Uvidime Rose, idem na ranajky.",,Dobru chut pani"isla som okolo jeho dveri samozrejme mi zabludil pohlad na tie dvere a pri pohlade na tie dvere som sa usmiala.Ja hlupa vsak su to len dvere.Zisla som do jedalne bolo uz prestrete na ranajky.Rose na ranajkach nesetrila sadla som si za jeden koniec stola a zhnusene som sa pozrela na uz sediaceho tam manzela ktory sa tam ladoval uz urcite hodnu chvylu.Zobrala som si hrianku a caj.Zacala som si natierat hrianku pokial som ju natrela tak sa uz John opieral a nejedol vyzeral riadne prejedeny.Dufala som ze z toho jedla praskne a bude pokoj.Ale nie hodil po mne mrzuty pohlad a namiesto toho aby mi poprial pekny den povedal ,,Nieze s tym Panom Spellerom budes nieco mat ja sa to dozviem toho sa bat nemusis a dam ho obesit a teba zavriet!"nastastie vstal a odisiel.Uz len do prazdnej miesnosti som zasepkala ze mu prajem krasny den.Vstala som a isla hore na poschodie zaklopat Nicolasovi ze ci by sme sa teda sli poprechadzat po dome.Zaklopala som.Nic.Tak som vosla.Necakala som ze tam bude taka tma.No tma bolo tam sero bolo tam vsetko pozatahovane.Na to ze vonku krasne svietilo slniecko to bolo neobvikle.,,Nicolasi ?" Hmm asi tma nebol.uz som chcela odist ked som zbadala ako presvita pruzok svetla na stolik.Na stoliku volakedy asi bolo akvarium take to malicke gulove.Teraz tam bola voda a najkarsnejsi kvet aky som kedy videla.Vzdy som milovala lalie ale takuto som este nikdy nevidela.Bola tam cierna lalia.Bola nadherna.V tu chvylu som mala len v hlave tu laliu.Pomaly som sa k nej blizila az som si nevsimla tej postavy tej postavy co som si myslela ze ju nikdy neprehliadnem.uz bola na dosah ruky.Pri zvuku jeho hlasu som sa zlakla ,,Je krasna ze?" bol tak blizsko az som sa striasla ale nie zimou ani nie strachom neviem cim ale zatial som to nezazila.Otocila som sa a stala som mu rovno oproti.Bol tak blizsko stacilo by natiahnut ruku a dotkla by som sa ho.Ale nie bojim sa ze keby som sa ho dotkla tak by sa stratil.Ako duch ako sen.,,Ano je krasna ale viem co je krajsie"pokracoval bez cakania na moju odpoved.Dopovedal to a premeral si ma mala som pocit ako keby tim myslel mna ale o tom som velmi pochybovala.,,Eh no mam vas sprevadzat po dome ? ",,Prepac mi Angelo ale dnes sa na to necitim.Je mi luto ze musim tvoju spolocnost odmietnut mozno keby si chcela mozes tu so mnou stravit den ale pochybujem ze by sa ti to pacilo som nudny spolocnik a neviem ci je to vhodne...",,Prepacte ja teda nebudem vas rusit radsej.",,Neboj ty nerusis mozeme inokedy."dala som sa na odchod ale mne to nedalo.,,Nicolasi?Preco mate zatiahnute ked je tak krasne ?"zamyslel sa vyzeral ako krasna zamyslena socha. ,,Som alergicky,nemozem ist na slnko."odisla som a zavrela som za sebou dvere.Isla som dole do kniznice.Davalo mi celkom zmysel to s teou alergiou predsa len bol taky bledy a to neni normalne.Neviem preco som za tym videla viac.Neviem preco som mala pocit ze mi klamal alebo ze nepovedal celu pravdu.Musela som sa zasmiat sama sebe uz som uplne paranoidna.Preco by mi klamal.To by musel byt upir aby sa stitil slnka a to on nieje.Za to ze je mrtvolne bledy moze len a len alergia a mne preto nic ine neostava ako si ist citat do kniznice.Prezerala som si tie velke regaly knih a padla mi do oka Bram Stocker.Dracula.Tu knihu som tu vcera nevidela.Zobrala som ju teda do ruky a zacala som ju citat.Kniha bola uchvatna.Nic take som nikdy v zivote necitala zakazovali mi citat takuto literaturu.Zrazu buchly dvere.Poriadne som sa zlakla doslo mi ze manzel je doma.Pozrela som sa von bolo uz riadne neskoro.Rozpustila som si vlasy a stuzku co som mala vo vlasoch som si zalozila medzi stranky a knihu vlozila nazpat.poriadne som si prezrela regal kde ta knizka je aby som ju zajtra nasla lebo ked bude svietit slnko tak mi nic ine neostava ako ju znova citat.Vysla som do izby prezliekla som sa a v tu ranu zaspala.Rano ked som sa zobudila uz som si nepamatala co sa mi snivalo.Ale spalo sa mi viborne.Posadila som sa na postel.Vedla postele stala stolicka a na stolicke bola kniha.Moja kniha.Moj Dracula.Pretrela som si este raz oci ale stolicka a kniha tam boli.Rychlo som vstala a zobrala som tu knihu zacala som v nej listovat ale moja stuzka tam nebola.Bol tam len papierik s napisom Lož .Neviem co to malo znamenat ale nech to cital hocikto tak viem urcite ze mi zobral stuhu a nesuhlasi s spisovatelom.Ja mam mozno prilis bujnu fantaziu ale podla mna by aj bolo mozne ze upiri existuju.Ale nikdy v zivote by som nechcela niakeho stretnut podla toho co som citala.Nikdy!
Pozrela som sa von svietilo slnko tak to si idem rovno citat a Rose mi donesie ranajky dnes stravim den v posteli.

Kapitola 2.

7. ledna 2009 v 21:46 | Magic_Lilith |  Zmysel Existencie
Taaak tu je pokracko nj nemyslim si ze je to nieco moc extra ale tak co uz stavaju sa aj horsie veci no nie ?
Az teraz som sa spametala.Stala som vo dverach a divala som sa ne neho.Nie nedivala ja som na neho civela.Paneboze ja na neho civim.Hned som scervenela.,,Dobry den co si prajete?"a snazila som sa aby sa mi hlas netriasol nervozitou.Usmial sa na mna.Myslela som ze skolabujem.,,Prepacte mi to slecna ze rusim v takuto neskoru hodinu.Ale som na cestach a hladam si trvalejsie ubytovanie na tyzden.Samozrejme nieje mi problem zaplatit vam.",,No tak podte dalej.Ja sa musim spytat manzela."otocila som sa a zbadala sokovany vyraz na jeho krasnej tvary.Cestou do pracovne som si ho v pameti premietala ako vyzeral.Bol bozsky.Vysoky ale nie vychudnuty ako takyto ludia byvaju mal dobru postavu asi bol aj svalnaty a silny.Mal huste cierne vlasy ktore urcite boli rozfukane vetrom ako boli strapate.A krasne strieborne oci ake som v zivote nevidela.Mal ich ako tekute striebro.Uplne som sa vtedy topila v tom pohlade.Ale musela som prestat snivat.Zastala som pred pracovnou a zaklopala som.Cakala som no nic sa neozvalo.Tak som vosla bez vyzvania.John sedel rozvaleny v kresle a meral si ma nastvanym pohladom.,,Kto to bol?",,Ja...Ja neviem.",,A vies aspon co chcel?"znova vystekol na mna.,,Dobry vecer prepacte ze vas rusim."po zvuku toho hlasu som sa strhla.Ale bol tak ktasny a melodicky.John si ho premeral este nastvanejsim pohladom ako mna pred chvylou.,,Kto ste ? A co tu chcete ?".,,Och prepacte mi ze som tak neslusny a nepredstavil som sa.Volam sa Nicolas Speller.Som cestovatel a hladam kratkodobe ubytovanie tak na tyzden dva.",,Hmm.Je mi luto ale nemozem sa starat o kazdeho bezdomovca."pocula som ako je rad ze ho nemusi ubytovat asi sa mu nezdalo aby bol v mojej blyzskosti lebo nas stale prvrtaval pohladom.,,Samozrejme ja by som vam slusne zaplatil.O peniaze nemam nudzu."ozval sa Nicolas a viditelne Johna nastval.John vyzeral ze prisiel na niaky napad ako zase na niakom chudakovy zbohatnut.,,No dobre mozete ostat ale zaplatite mi.Angelo chod a ukaz nasemu hostovi panovi Spellerovi jeho izbu."a z podivnym uskrnom nam naznacil ze mame ist.Pozrela som sa na Nicolasa zdal sa byt kludny a ochotny pristupit Johnovi na vsetko.Vysli sme a ja som zavrela dvere do pracovne.Ako som manzelovi nebola na ociach tak som som uvolnila.Ale zdalo sa mi ze Nicolas sa este viac napol ako bol v mojej pritomnosti sam.,,Podte za mnou ukazem vam tu izbu."a vydala som sa po schodoch na prve poschodie rozhodla som sa ze ho dam do izby pri mojej.Neviem preco ale citila som potrebu mat ho pri sebe.Dnes som sa prestahovala do inej izby aby som s Johnom nemusela byt v spolocnej izbe tak asi preto je taky nevrly.Prisla som k izbe a otvorila dvere a nechala ho nech vojde prvy on.Vosiela a prve co si prezrel boly okna a potom zvysok izby.Bola ty izba ktora mi pripominala moju izbu este za cias ked som bola Hedllendova.Bola krasna ale nemohla sa rovnat Nicolasovi.Chcela som sa otocit a zavret za nim dvere aby bol sam ale on sa na mna otocil s otazkou v ociach.,,Pojdem do svojej izby.Keby ste nieco potrebovali pane budem tam.Rano pripravi ranajky sluzka ranajkuje sa dole v jedalni."uz uz som chcela zavret dvere.,,Slecna ?" pozrela som sa na neho a nechapala vravela som ze som vydata.,,Prepacte ale ja som uz pani som uz vydata.A prajete si este nieco ?",,Je mi jasne ze ste vydata ale chcel som vas poprosit aby ste mi vraveli Nicolas ano ?",,Tak dobre...Nicolas...ked vam to robi radost ja som Angela."usmiala som sa na neho aj ked som vedela za na jeho usmev to nema.,,Robi mi to radost nesmiernu.A Angelo ?.",,Ano Nicolasi ?" ,,Previedli by ste ma po vasom domove ?",,Je mi luto Nicolasi toto nieje moj domov ale po dome sa mozeme prejst ani ja ho este dobre nepoznam."usmial sa a vyzeral ze mu naozaj robi radost ze zajtra moze so mnou stravit den.,,Dakujem vam Angelo.Dobru noc.",,Dobru noc Nicolasi"zavrela som dvere a isla do svojej izby.Toto mala byt moja svadobna noc.A vobec mi nevadi ze som ju neprezila ako sa patri mne staci ze vo vedlajsej izbe spi ten najkrajsi aniel akeho som videla.Nicolas.

Kapitola 1.

7. ledna 2009 v 19:33 | Magic_Lilith |  Zmysel Existencie

Tak je to moja prva kapitola nebojte sa takto si ju vooobec nepredstavujem to budu len tak nahodne obrazky co sa mi budu trochu k tomu hodit.Dufam ze sa vam moja poviedka bude pacit.....
Bol to den D.Vonku vtaciky svitorili.Slniecko svietilo proste krasa a dokonalost.Ale citila som sa vtedy tak ? Nie,mala som sa v ten den vydat.Moj zenich mal byt dokonalost sama ako ho moja matka zboznovala a ospevovala este si pametam nas rozhovor ked ma obliekali do siat.,,Angela pekne sa na neho usmievaj!Kracaj vystreta nesmies sa hrbit co by si o nas , o mne pomysleli...Ze neviem vychovat ani dceru?!"Pocula som ten hystericky podton ako keby bola nervozna za mna.Ja som len mlcala a pocuvala ju ako mi kaze ako mam byt vzorna manzelka.Mala som 17 a bola som 4 roky zasnubena z muzom ktoreho som v zivote nevidela.Pocula som kolko mu je a skoro som vtedy skolabovala.Bolo mu 54.Ubohe.Kazdy v meste vedel ze je to len trik ako sa moja rodina chce dostat k pozemkom ale mne to bolo jedno ja uz som pred 4 rokmi prestala zit.Vsetko mi predpisali ale to v tychto dobach bolo normalne.Nikto nesmel odporovat starsim v rodine ani ked to znamenalo vase nestastie.Samozrejme vzdy v tychto chvilach to cela rodina povazovala za velke stastie.Bola som uz oblecena,ucesana,namalovana.No proste vsetko.Musela som uznat mala som krasne saty.Krasne snehovo biele.Hodily sa k mojej pokozke.Mala som alabastrovu plet skoro albinsku.Na rozdiel od mojej sestry ktora bola skoto stale opalena a vzdy sa snazila to prekryt pudrom aby mala pekny biely nadych jej pokozka ale nedarilo sa jej to.Moje vlasy.Ach.Bola som celkom s nimi spokojna dlhe cierne vlasy mi v dnesny den vycesali a dali do nich biele ruze.Ako som sa rozplyvala nad svojim odrazom v zrkadle tak zrazu stala pri mne sestra Lily.,,Vyzeras nadherne sestricka.Dufam ze aj ja budem raz taka krasna nevesta ako ty.",,Bodaj by si bola aspon v buducnosti stasna a dostala poriadneho manzela a neskoncila ako ja.",,Psst Angi!Ako sa opovazujes tak vravet velmi dobre vies ze k manzelovi sa mas chovat s uctou!"mala som ju rada a nechcela som sa s nou hadat a dufala som aby ostala toho svojho nazoru a aby ho kvoli zlemu manzelovi nezmenila.,,Tak uz chod Lil ponahlaj sa lebo uz druzicky su na rade."Dala mi pusu na licko a uz kracala do kostola.Uhladila som si saty a prehodila si zavoj cez tvar a posledny krat som sa na seba pozrela ako na slobodnu a do teraz este celkom stasnu.Postavila som sa pred dvere a uz som pocula prve tony svadobneho pochodu.Otvorili sa dvere a ja som zacala kracat v ustrety utrpeniu.



Kracala som k oltaru a snazila sa pozerat vsade inde len nie na svojho buduceho manzela.Ako som ho zbadal prislo mi zle.Dokonca cestou som zacala plakat.Dokonca sa rozplakala aj moja matka.Ale bol to velky rozdiel moje slzy boly slzy smutku.Chytil ma za ruku a postavili sme sa k sebe celom.Mali sme si hladiet do oci.Ale nehladeli sme si do oci ja som pozerala na knaza a popritom som citila jeho uchylny pohlad na mojom vystrihu.Otrasla som sa pri tej myslienke na svadobnu noc s tymto starym uchylom.Ani som si nevsimla a uz bol cas opakovat moj slub.,,Za ruku zoberem ta v udoliu slzavem.Tvoju cisu naplnim lebo vinom budem v pohari tvem.Pametaj ze moja sviecka ti osvetli cestu tmou.Timto prstenom ti prisaham ze do smrti budem tvou."Nasadil mi prsten.Prsten bol krasny ale nestal mi za takeho manzela.Chytil ma za ruku a doslovne tahal ma z kostola ani neviem ako sme sa dostali k nemu domov.Moj domov to nikdy nebude je to len spolocny dom nie domov.Stala som v hale a on mi vysvetloval kde co je....tam hore je nasa spalna.Dufam ze budes plnit povinosti spravnej manzelky hlavne v spalni."zachechtal sa a zacal si ma znova premeriavat.,,Mohla by som sa ist prezliect z svadobnych siat?",,Jasne ze mozes aj ked este tu nemas kufre...hm...to mi tu budes musiet chodit naha!Keby nieco budem v pracovni."a znova sa hnusne rozosmial.Vysla som hore a prezliekla sa z svadobnych siat do tych krasnych modrych co mi matka kupila.Zisla som dole a zacala sa prechadzat po dome a velkym oblukom som sa snazila vyhnut pracovni.Objavila som kniznicu a zacala si prezerat co su tam za knihy bolo ich tam viac nez dost tak ako som dufala.Posadila som sa do jednoho z kresiel a zacala citat prvu knihu co som vybrala.Takto to slo dalej az pokial som neprecitala uz dve knihy a zdalo sa ze je neskoro v noci.Isla som do jedalne a tam som mala prestrete na veceru.Posadila som sa k stolu a zacala jest.Ked som sa zlakla.Bola to sluzka.,,Preco nejete pani?",,Prepac mi Rose ale nemam dnes hlad je to vinikajuce ale neprosim si dakujem ti ze si sa trapila z vecerou ale ja dnes uz jest nebudem ak chces to co ostalo tak to vezmi domov detom."Rose bola stara pani domaca mala doma styri vzdy hladne deti co som o nej pocula.Postavila som sa kyvla som jej na pozdrav ze idem prec este som stihla pocut ako Rose vravi: ,,Pani je sice mlada ale milosrdna mozem ju jedine lutovat ze si zobrala mojho pana...S tym som s nou musela suhlasit.Vysla som na balkon a pozerala som sa uz na vyjdene hviezdy.V tom som pocula ze moj manzel vysiel tiez na balkon.,,Co tu robis ? Je neskoro nemala by si sa tu vytrcat este sa ti nieco stane a co ja potom budem robit?!Hladat dalsiu manzelku sa mi nechce."zacal po mne kricat a tahal ma dnu.Urcite budem mat na predlakti zajtra modrinu od tych jeho tucnych ruk.V tom niekto zazvonil.Okamzite ma pustila sadol si do kresla a chytil knihu a tvaril sa ze cita ako keby sa nic nestalo.Ja som len nemo na neho pozerala ze co sa deje.Pozrel na mna pohladom plnym nenavisty a zrukol ,,Padaj otvorit!Rose uz isla domov."Isla som rychlo do predsiene a znova som zacula nervozny zvoncek rozliehajuci sa celym domom.Otvorila som dvere a omamene zamrkala ocami lebo som neverila tomu co som videla pre dverami nasho domu.V zivote som nikoho takeho nevidela a pochybovala som ze este niekedy uvidim.Stal tam predomnou muz ako z niakeho pribehu.Ja som myslela ze moj zivot konci ked som ho videla ze si prisiel po mna konecne aniel.Aj prisiel ale nebol to aniel a moj zivot sa nekoncil ale zaccinal....