Kapitola 4.

28. ledna 2009 v 17:17 |  Zmysel Existencie
Prebudit sa po prelezanom dni unavena.Tak to sa mi este nestalo.Keby neprisla nadavajuca Rose ze musi umyvat okna lebo je vonku zatahnute tak by mi to aj zhorsilo naladu.Postavila som sa rychlo z postele.Pribehla som k oknu a fakt bolo zatiahnute.A co bolo sokujucejsie Nicolas sedel na lavicke v zahrade a cital si niaku knihu.Rada by som vedela kde skoncil moj Dracula.Rychlo som sa obliekla niekto by povedal ze som to prehnala s timi satmi ale je mi to jedno.Je to chlap vyzivave saty by s nim maly nieco spravit.Uz uz som chcela vybehnut na zahradu ked sa Rose zasmiala.,,Co je ti smiesne?",,Ale nic pani.No...len ze ste taka nervozna z toho naseho hosta.Nebodaj ste zalubena?",,Rose!Ja som vydata to by som nemala.",,Pani viete aky je vas manzel a vobec by vam nikto nemal matza zle keby ste mali milenca.",,ROSE!Ja-nechcem-milenca.Jasne?",,Dobre dobre pani ja len chcem aby ste vedeli ze keby nieco nemusit mat vycitky.Viem ze je to trufale ale stal by za hriech.",,To JE trufale."otocila som sa a isla som sa radsej naranajkovat.Sadla som si a pozerala som co je na ranajky.Rozhodla som sa ze si dam prazenicu a hrianku.,,Rose,spravis mi kavu?",,Kavu?Ano pani."Pockala som si na kavu a pustila som sa do toho.Bola som taka hladna.Zrazu som pocula chichot taky krasny ako jemne zvonceky.A potom som zbadala od koho ten smiech pochadza.Zhrozila som sa o ram dveri sa opieral Nicolas a fascinovane ma pozoroval.On ma videl ako sa napchavam.Bola som nahnevana.,,Neviete ze ked sa vojde do miesnosti kde je dama je slusne pozdravit?"Prepichla som ho nahnevanym pohladom a zacala som culit pusu.Na co sa este viac usmial.,,Tak prepacte Damo Angelo.Ale bolo vas krasne pozorovat ako ste sama sebou a nie len rodinnou maketou."zarazila som sa.Ani som nerozmyslala a vychrlila som zo seba.,,To tak na mne vidno ze som nestasna?"Zamracil sa a ani sa nezamyslel akokeby otazku a odpoved vedel dopredu.,,Ano"zasepkal tak zlomene.Nie,NIE!Taky aniel aby sa pre mna trapil?To sa ten sen nikdy neskonci?,,Ale rad by som to napravil a k tomu si mi slubila ze stravime spolocny den."Uplne mi zabehlo ja som zabudla zabudla pri nom sa neda nezabudnut.,,Eh ano tak mozeme.Ty nebudes ranajkovat?",,Nie dakujem.Ja som uz eh...ranajkoval.",,Aha.Tak kde zacneme?",,Co tak od zaciatku?",,Tak urci zaciatok!",,Tak dobre co povies ked ti nabidnu rameno?"spravila som pukerlik ako na oko vazne a preniesla som,,Bude mi ctou mlady pane.",,Bude mi ctou lady."uz som to nevydrzala a rozosmiala som sa.Usmial sa aj on ako keby mu robil radost ked sa smejem.Presli sme cez halu a on ma pustil zabolelo ma ked ma pustil.Vobec nechapem co sa so mnou deje.Ale nastastie iba otvoril velke dvojkridlove dvere a znova mi nabidl ruku.Ochotne som sa ho chytila a vosli sme do velkej presklennej miesnosti plnej obrazo soch a ineho umenia.Nevedela som sa vynadivat.Musela som sa dotykat platna proste vsetko sa mi zdalo ako v rozpravke a do toho ma pozoroval najkrajsi aniel na svete.Zbadala som jednu krasnu sochu najkrasnejsiu zo vsetkych stvarnovala muza a zenu.Neviem opisat ze ci sa svijaly v bolestiach alebo vo vasni ale stale boly nerozlucny.,,Nesmrtelna laska..."to ma jedine napadlo.,,To by si chcela ?"otocila som sa zrazu stal tesne pri mne.nevedela som rozlustit ten jeho vyraz taky smutne zamysleny.,,Ano chcela,ak by bolo s kym."teraz mi to doslo ja nikdy nezazijem niaku velku lasku.Som vydata a aj keby manzel zomrel musim 10 rokov smutit.To uz by ma nikto nechcel.,,Ak ma bude este niekto chciet...."zasepkala som tak trochu priskrtene a sklopila radsej pohlad od neho.,,Preco by ta nikdo nechcel ?Si krasna,intelignetna....,,Zhacil sa ako keby povedal nieco co nemal.Pozrela som sa na neho s teolkou nadejou a neveriacim pohladom.,,Eh mohly by sme pokracovat dalej ?",,Ano Angy.Kam dalej pojdeme ?Do kniznice,veza ? Vies co tam je ? ""Nie ale ja by som navrhla zahradu co povies ?"necakala som na odpoveda isla som pomaly k sklenenym dveram ktore viedly do zahrady.Neviem ako ma predbehol ale uz stal pri dverach a otvaral my ich.,,Damy prve..."pri tom usmeve som skoro skolabovala.Este som hodila jeden pohlad na susosie a vysla som do zahrady sprevadzana anielom.V klude by som chcela byt v Edenovom Raji.Zahrada bola velka preplietaly ju male chodnicky a sem tam bola jedna lavicka.Dokonca tam bolo aj jazierko.Sadla som si na mramorovu lavicku.A zadivala som sa na hladinu.Zacala som o vsetkom uvazovat co sa deje a co sa stalo alebo co sa este stane.Bola som uplne zmetena.Neviem ako dlho som tam sedela a rozmyslala.Neviem ani to ze Nicolas stale sedel pri mne.Ani to ze zo mna nespustil vobec oci.,,Nad cim rozmyslas ked si taka smutna ?",,Eh co ?"zasmial sa ,,Preco si smutna ? " "Niesom smutna.",,Tak co ta trapi ?",,Toto vsetko ja som nic z toho nechcela."Ani som si neuvedomila a uz mi po licach stekali slzy.Tvaril sa tak bezmocne.Prstom mi presiel po lici a zotrel mi slzu.Zadivala som sa do zeme.Preco to vsetko robi ?Vobec nic nechapem.Sedel vedla mna a zodvihol mi hlavu.,,Angy slubis mi nieco ?" vdychol na mna krasnu sladku vonu.,,Ano slubim." Bola som ako omamena. "Nebudes sa trapit slubujes ?" ,,Ano pre teba vsetko." Bola som ako v tranze.A vtedy sa to stalo....
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama