Maly zbitý psík & Čierne CH dievča

29. ledna 2009 v 22:41
Malý zbitý psík



Deň blúdi ulicou a starne pri sviečkach
zima sa vyliala v jej prúde pláva strach
vietor si hladká hrče od osík
v objatí smetiska skuvíňa smutný psík

bolesťou podkuté maličké stvorenie
každý ho odkopne do mrazu vyženie
na labke sychravá jazva od skaly
citlivé očká akoby plakali


ušatou hlavičkou len smutne pomrví
je ako vreckovka hodená do krvi
tak ako ľudia aj zvieratá majú sny
a preto malý psík je teraz nešťastný
v hnijúcom odpade zúfalo narieka
že sa dal oklamať vernosťou človeka



Čierne chemické dievča,
občas spustlé,
zväčša však žiariace,
ako vianočná guľa.



Prelud, alebo sen,
snáď len ilúzia,
možno konvalinkový na ruky krém,
ktorý po 40 gramoch vyprchá.

Žije v prázdnote,
vedela, že to bude tak,
každý z nich mohol byť posledný krát,
hľadela na teba,
chcela vidieť lásku,
a nachádzala len smrť.

Hej! Pozri na mňa,
mne ostane aspoň spomienka,
no tebe nič, všetko sa rozplynie,
aj vedomie a spomienky.

Kráčala, ako by mala večne svetom putovať,
dýchala tak,
ako pretekár po závodoch pije,
nehľadala riešenie,
riešenie tu bolo,
ibaže neznesiteľné.

Ty aj my sme tajomstvom,
v úsmeve Mona Lisy je ho menej,
než v hociktorom,
tvojom oidipovskom geste.

Vytrhnutá z permanentného sna,
posadnutá príchuťou ticha,
pripútaná k životu,
ľahostajná k smrti bez dychu.

Rozum nechaj, preludy odmietať,
aj keď si ich tvoje srdce i ty žiadaš,
tak prestaň zúfalo mávať,
pretože oblakov sa už NIKDY nedotkneš!

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama