Amyna Kapitola 3.

17. února 2009 v 20:44
Hehe ja wiem ze mi to trvalo ale tak co uz nic ine vam neostava nez pockat.heh tak mam tu pre vas par noviniek.Zase som sa pustila do niecoho noveho.Takze vas caka dalsia poviedka.Je mi luto ale v ZE tak trochu nestiham bo ma nic nenapada a zaroven mam hrozne vela napadou.Teraz pisem este jednu poviedku z ktorej dam sem este dnes prvu kap. Tak dufam ze sa vam toto dobre pocita.P.S.:sry za ten obrazok fakt nic ine som nenasla heh je difny heh sry naozaj xD P.S.S.:zajtra by sa tu mohla ukazat kapitola z jeho pohladu.


Vyrozpravala som mu cely pribeh.Ani neviem preco som mu to vsetko o sebe povedala.Pytal sa ma na veci z mojho detstva dospievania a az do terajsieho obdobia.Vsetko ho na mna zaujimalo a ja som mu vsetko povedala.Stale sme sa prechadzali a drzali za ruky.Prisli sme az na niaky utes niekde pri mori.Teraz som uz duplom nevedela ze kde som ale netrapilo ma to bola som s nim urcite v bezpeci.A keby daco ubranit sa viem aj sama.Sadli sme si tam na jeden naplaveny strom a stale sa rozpravali.Zrazu vykuklo slniecko mala som rada slnko ale zhrozila som sa.Vsak on je upir.Nevedela som vela o nich co ak sa mu na slnku nieco stane.Pozrela som sa vedla seba ale vedla mna uz nikto nesedel.Pozrela som sa za seba na les a precesavala som ho pohladom ked v tom som ho zbadala.Zdal sa byt v poriadku tak som si vydychla.
,,Co sa stalo?Si dufam v poriadku."zasepkala som jeho smerom.Dufala som ze to posledne nepocul.Zasmial sa mi.
,,Neboj mne slnko neublizi.Ja len som sa bal ako budes reagovat ked ma tak uvidis."
,,Ako uvidim?"stale som nechapala.Jemu slnko neublizi?Ale vsak slnko ho ma spalit.Nieze by mi vadilo ze je v poriadku.Pohol sa mojim smerom a ja som zatajila dych.To co som potom uvidela tak s toho mi skoro skolabovalo srdce.Ako vystupil na slnko tak zacal ziarit.Kazda ploska jeho tela ziarila ako posiata diamantami.Od uzasu som otvorila usta.Citila som ako mi srdce divoko preskakovalo.Zrazu zaslo slnko za oblak.Este dlhu dobu som na neho civela.On sa na mojom vyraze pochechtaval.Urazene som sa od neho odvratila a pozerala som sa na hladinu.Zacalo sa mi velmi driemat.Sadla som si do piesku a pohodlne som sa oprela o drevo.Chcela som prespat na plazi a ze by som si na dalsi den nasla niake blizske mesto.Skoro som na neho zabudla.
,,A nechcela by si radsej prespat v celkom utulnej chate a aj dobre zariadenej?"
,,S kade by si vyhrabal tu niekde chatku?"
,,Tak vies sice nepotrebujem spat ale aj tak mam tu jednu postavenu dokonca vlasnorucne."
,,Tak to beriem jedna by sa mi zisla."a na znak suhlasu som zivla.
,,Velmi rad ta tam odnesiem teda ak budes chciet?Aby si sa mi zbytocne nestratila."hodila som po nom pochybovacni pohlad.
,,Neboj som predsa niaka vlcica no nie ? Mohol by si sa prosim ta otocit chcem si vyzliect tricko a premenit sa nechcem ti ho znicit."pozrela som sa nan prosebnym pohladom.Este raz sa na mna pozrel a otocil sa rychlo som zo seba zhodila tricko a premenila som sa na vlka.Ked som sa premenila vsimla som si ze uz bol na mna otoceny mierne som na neho zavrcala ale on sa mi zase iba zachechtal obliekol si tricko a vyrazil smerom do lesa.Asi si myslel ze som niaka pomala šelmička ale sa prepočital bezala som mu zarovno a ani som sa nezadychala.Pozrela som sa na neho.Spravila som chybu ako som si ho za behu obzerala tak mi nestacili ani moje zmysli a napalila som vo vysokej rychlosti do stromu ktory sa zlomil na polovicu.Rychlo ma dobehol.Zacal ma prosit nech sa premenim na cloveka.Premenila som sa na cloveka a bolo mi jasne ze mam nieco zas zlomene.A ze nas coskoro niekto najde po tom hluku co som sposobila.Rychlo si zase vyzliekol tricko ja som ho pohotovo na seba navliekla.Ale to uz ma drzal v naruci a bezal so mnou.Dorazili sme k malej chatke.Vosli sme dovnutra chatka bola nadherna.Mala provizornu kuchynku bolo mi jasne ze je tu len aby sa nepovedalo ale mna to potesilo lebo som si spomenula ze som hladna ale bola som prilis unavena.Lukáš ma vyniesol po tocitych schodoch na dalsie poschodie a polozil ma na postel.,,Dobru nocku vlčica."ako ma polozil do postele tak som zaspala.
Zobudila som sa krasne vyspata.Ale citila som hrozny smrad.Nie nebol to Lukáš.Bolo to ako keby niečo horelo.Rychlo som sa postavila a hladala som zdroj ohna.Rychlo som zbehla dole a zbadala som zufaleho Lukáša ako sa snazi varit.Oprela som sa o ram dveri a pozorovala som ho.,,Co keby si mi pomohla nikdy v zivote som nevaril."zasmiala som sa a odstrcila som ho od panvice.Na panvici boli dve poriadne zhorene vajicka.Otvorila som kos a hodila som ich tam.Naliala som si cisty olej ktory bol vytiahnuty a rozbila som si tam dve vajicka.Spravila som si poriadne ranajky a posadila som sa za barovy stol.Lukáš na mna ohurene civel.,,To sa ti ako podarilo ja som sa o to snazil uz dlhu hodinu.Ale v knihe s receptami som nasiel iba hluposti.",,To vies tomu sa vravi ukryti vnutorny zensky talent.A ajtak ty nepotrebujes varit tak co riesis."
,,Ale ano mohol by som sa to naucit ked si tu ty."
,,Neviem ci sa pri tebe zdrzim."velmi ma lakalo s nim ostat v klude aj cely moj predlzeny zivot.
,,Bol by som rad keby si tu so mnou ostala.Si celkom prijemna a tolko nehryzies.Mozes ma ospravedlnit?Potrebujem ist na lov."zdesila som sa co ak bude lovit ludi.Budem ho musiet zabit.
,,Neboj idem si ulovit iba niaku srnku."
,,Tak dobre.Mozem si to tu zatial obzriet?",,Jasne ze mozes ale bude rad ked neopustis chatku lebo tu na vlkodlakov niesu zvyknuty."
,,Tak dobre.Stasny lov."
,,Dakujem ti"s tymito slovami ma nechal v chatke samu.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama