Lukašova Kapitola 2.

12. února 2009 v 19:53 | Jurko
Ostanem trochu vylakany lebo predtim som sa ete s vlkodlakom nestretol. A ked zacne vrcat mierne ustupim.Vidim ze sa pripravuje k utoku. Ja sa mierne prikrcim a pripravujem sa tiez na boj, sice som s nou nechel bojovat ale podla vsetkeho sa tomu nevyhnem.

Vydim ako sa pripravuje na skok. A zrazu skocila, nastastie som bol pripraveny
a uskocil som na bok. A na nic som necakal a kopol som ju silno do brucha ,videl som ako ju odhodilo do stromu a ako sa ten strom pod jej vahou zlomil. Isiel som sa pozret na nu ci ete moze bojovat. Ked som k nej prisiel tak som vydel ako sa na mna pozera. Ked som sa pozrel do jej oci tak som vydel tu krasnu zenu ktora este pred chvilou lezala
na zemi. Pozeral som sa na nu nezne lebo sa my moc pacila. Potom sa zrazu premenila na cloveka a dala si kolena pred seba aby sa zakrila. Vyzerala ako anjel. Hladela na mna prosebnym pohladom ako keby cakala ze sa ju chystam zabit.
Ale ja som nic takeho nemal v umysle a tak som povedal:,,Ahoj!Prepac ale ja som nechcel.Ale aj tak ty si prva zautocila!"A usmial som sa na nu. Pozerala na mna ako keby ju to uplne zaskocilo a jedine co povedala bolo iba tiche,,Ahoj." Tak som potom pokracoval: Prepac ale ja som ta nechcel zranit.Ale ty si zautocila, ja som sa iba branil! A ona my hned na to odpovedala:Ano,heh ja to dobre viem.No je mi to trosku sproste.Nemaz mi pozicat
nieco na oblecenie ?" a zufalo sa na mna pozerala. Mne prebleslo hlavou ze ju tam predsa neneham strapnit a tak som jej odpovedal:"jasne" ,usmial som sa na nu a a zacal som si vyzliekat tricko, ked som si ho vyzliekol tak som jej ho podal.Ona si ho rychlo obliekla, sice bola rychla ale ja som ako upir stihol si ju prezriet, ale skor ma zaujimaly jej zranenia, a ked som si ju obzrel som si nevsimol ziadne vaznejsie zranenie. Zrazu sa postavila. Moje
tricko ju zakrivalo do polky stehien.Opatrne sa na mna usmiala a natiahla ku mne ruku a povedala:,,Ahoj ja som Amy.Este sme sa nestihly predstavit."Tak som ju tiez chitil za ruku a povedal som:,,Ja som Lukáš tesi ma ze ta poznavam." Ako so je drzal tak som zacitil ako keby mnou presla elektrika.Rychlo ma pustila. Asi ma pustila preto ze som mal ruku daleko chladnejsiu ako mala ona. Nezistoval som to.Sedela oproti mne a pozerala sa na mna.
Aj ja som sa pozeral na nu. Bola velmy pekna. Rozhodol som sa ze prelomim toto mlcanie a tak som prehovoril:,,Navrhujem aby sme sa isly trochu poprechadzat lebo mam na teba niekolko otazok.Urcite sa ti nesedi na tom strome prijemne." a ona my na to odpovedala:"Mozeme teda.Pokial to tebe nebude vadit."Podal som jej ruku a
pomohol jej vstat. Vteda my napadlo ze urcite ma niekoho, taka krasne dievca, ale preco som na to myslel??pred tym ma nikdy nezaujimalo ze niekto nekoho ma, lebo som o nijake dievca nemal zaujem. Zahnal som tie myslienky a daval so radsej pozor aby nespadla, necel som aby zranila v mojej pritomnosti, mininalne dneska tych zraneny bolo dost. Mimovolne som si ju zacal obzerat. Vsimol som si ze sa jemne zasmiala, asi si vsimla ako si ju obzeram.A ani neviem preco som sa jej pozrel priamo do oci, vsimol som si ze si ma vsimla a tak som jej uhol pohladom. Potom som si vsimol ze sa stale drzime za ruky, vtedy zrazu vykrocila a jemne ma potiahla za ruku.Zrazu povedala:,,Co sa chces pytat ?" a ja som jej hned povedal?",,Chcel som sa ta spytat ze co tu robis ? V zivote som v tychto lesoch nevidel vlkodlaka."Zatvarila sa zamyslene,,To je na dlho", ale ja som hned
reagoval:,,Ja mam casu dost.",,Tak dobre.".....
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama