Lukašova Kapitola 3.

19. února 2009 v 20:27 | Jurko


Tak no nasemu Jurkovi to zase trosku trvalo...Kolko to bolo tentokrat dva dni no neriesim prejem krasne pocitanie....

Vyrozpravala my cely pribeh. Pytal som sa jej na vsetko od jej detstva az do teraz. velmy ma to zaujimalo. Prechadzali sme sa a drzali sme sa za ruky.

Mne sa to velmy pacilo.....ona sa mi pacila.Velmy dobre vedela rozpovedat vsetko na co som sa jej pytal. Prisli sme az po nejaky utes niekde pri mori.
More bolo pekne, vydel som ako sa vlny triestia o skaly. Zavladol vo mne cudny pokoj. Nedaleko som zazrel jeden naplaveny strom, a tak som mierne zmenil
smer a kracali sme spolu k tomu stromu.Po tom ake sme k nemu prisli sadol som si na neho a ona si sadla vedla mna, stale sme sa rozpravali.
Zrazu som si vsimol ze

vychadza slnko. Nebol by v tom taky problem ale som sa bal ze sa vylaka ked ma uvidi takehoto a vlastne som pri nej aj moc blizko...
keby som ostal vylakal by som ju. Tak som rychlo sa pemiestnil na okraj lesa. Pozeral som sa na nu.....chvilu hladela na slnko a potom si vsimla ze
vedla nej nesedim. Zacala sa obzerat vsade okolo....a konecne ma zbadala. Vsimol som si ako si vydichla.,,Co sa stalo?Si dufam v poriadku." Zasepkala mojim
smerom, zž nejakeho dovodu som mal celkom radost z toho ze si robi o mna starosti.Mimovolne som sa zasmial a povedsal som:,,Neboj mne slnko neublizi.Ja len
som sa bal ako budes reagovat ked ma tak uvidis.",,Ako uvidim?" spytala sa okamzite. Rozhodol som sa ze jej to ukazem a neneham ju dlho cakat. Pohol som
sa smerom k nej, tak aby na mna svietilo slnko.Vtedy na mna zasvietilo slnko a ja som zacal ziarit. VYyel som ako od uzasu otvorila usta. Zrazu slnko zaslo
za oblak. Este dlho na mna civela ako keby som spadol z oblakov alebo co....tak som sa na jej vyraze trochu smial. Zrazu sa odvratila, ale stihol som si
vsimnut vyraz jej tvare, vyzeral ako keby sa urazila. Mierne som bol s toho smutny, myslel som ze odide. Zrazu sa zosuchla, a lahla si do piesku a hlavu si
oprela o drevo. vyzeralo to ze sa tam chista spat, tak som sa rozhodol ze ju teda zoberiem k sebe na chatu, tam sa jej bude pohodlnejsie spat.Tak som
pristupil ke nej.
,,A nechcela by si radsej prespat v celkom utulnej chate a aj dobre zariadenej?"
,,S kade by si vyhrabal tu niekde chatku?"
,,Tak vies sice nepotrebujem spat ale aj tak mam tu jednu postavenu dokonca vlasnorucne."
,,Tak to beriem jedna by sa mi zisla."a zivla si ked to dopovedla....asi tak cela povedat ze suhlasi.
,,Velmi rad ta tam odnesiem teda ak budes chciet?Aby si sa mi zbytocne nestratila."
Hodila po mne pochybovacny pohlad.,,Neboj som predsa niaka vlcica no nie ? Poprosila ma aby som sa otocil, ze sa chce premenit a nechce my pri tom znicit
tricko a pozerala sa na mna prosebnym pohladom. Este raz som sa na nu pozrel a otocil som sa, ked som si myslel ze uz sa premenila tak som sa otocil znova
na nu, ete nebola uplne premenena ale uz mala srst po celom tele. Ked sa pemenila sa na mna otocila a zavrcala na mna. Iba som sa na tom pousmial.
Potom som sa rozbehol smerom k chate, a vsimol som si ze my nastastie staci a bezi za rovno so mnou, nieze by som nedokazal bezat aj rychlejsie, ale
takouto rychlostou to stacilo. Citil som na sebe jej pohlad, a zrazu som pocul obrovsku ranu, skoro ako keby to medved v plnej rychlosti napalil do
stromu, vsimol som si ze uz nebezi vedla mna, tak som radsej zastal a predpokladal som ze to ona napalila do stromu. Tak som sa rozbehol k tomu miestu,
aby som ju mohol od tial rychlo, lebo urcite niekto pocul ten hluk a pojde sa pozret co sa stalo. tak som k nej dobehol a zacal som ju prosit aby sa
premenila na cloveka. Rychlo som si vyzliekol tricko a dal som jej ho aby si ho obliekla.Rychlo si ho zacala oblekat ale to uz som ju drzal v naruci
a utekal s nou smerom k chate.Dorazily sme spolu k mojej chate. Odomkol som dvere a spolu sme vosli do vnutra do chaty. V chate bola provyzorna kuchina, ked
som si ju obzeral vratily sa my spomienky na to ako som ju staval.Vyniesol som ju po tocitych schodoch hore a polozil som ju na postel.
,,Dobru nocku vlčica."Tak ako som ju polozil na postel tak hned zaspala....asi bola velmy unavena. Rozmyslal som co budem robit nez ona spi. Vzerala ze
je hladna, tak som sa rozhodol ze jej pojdem najst nieco na jedenie. Malo som stastie, lebo v chladnicke nejake vajicka ete boli, tak som sa rozhodol
ze jej ich uvarim. V tedy my zislo na um ze som ete nikdy nevaril, tak som sa rozhodol ze najdem nejaku kucharsku knizku.
Nasiel som ju....hladal som v nej ale nic uzitocneho tam nebolo, tak som s rozhodol ze to skusim na vlastnu pest, tak som hodil na panvicu 2 vajcia
a zacal som ich piect. Zatial my myslienky zabludily k Amy. Ani neviem ako a uz boli vajicka spalene, ale pocul som ze prisla aj Amy dole, asi sa uz vyspala.
,,Co keby si mi pomohla nikdy v zivote som nevaril."zasmiala sa a odstrcila ma od panvice. Vyklopila vajicka do kosa a dala si tam nove. Spravila si ranajky
a sadla si za barovy stol. Tie ranajky tak nadherne vonali, tak som zostal prekvany a ohromene som na nu civel
To sa ti ako podarilo ja som sa o to snazil uz dlhu hodinu.Ale v knihe s receptami som nasiel iba hluposti.",,To vies tomu sa vravi ukryti vnutorny zensky
talent.A aj tak ty nepotrebujes varit tak co riesis."
,,Ale ano mohol by som sa to naucit ked si tu ty."
,,Neviem ci sa pri tebe zdrzim.",,Bol by som rad keby si tu so mnou ostala.Si celkom prijemna a tolko nehryzies.Mozes ma ospravedlnit?Potrebujem ist na lov."
Vydel som ako zotala vystrasena tak som dodal,,Neboj idem si ulovit iba niaku srnku."
,,Tak dobre.Mozem si to tu zatial obzriet?",,Jasne ze mozes ale bude rad ked neopustis chatku lebo tu na vlkodlakov niesu zvyknuty."
,,Tak dobre.Stasny lov."
,,Dakujem ti" A odisiel som.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Juraj(Lukas) Juraj(Lukas) | 19. února 2009 v 21:27 | Reagovat

hej! nedovazaj sa tu do mna......ja som celkom zaneprazneny clovek.....a az tak dlho my to netrvalo.....tak sa nestazuj

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama