DK Kapitola 13.

23. března 2009 v 20:52 |  Dotyk Kridiel
Tak aby sa nepovedalo ze na niekoho zabudnem tak toto venujem KAZDEMU !! TCHE ! heh no tak asi tak niak budem rada ak sa budete k poviedke vyjadrovat komentarmi :) a ziadne ze mi napisete je fajn si pisat so spisovatelkou.So mna spisovatelka nebude ja na to nemam toto su len moje mensie bludy =)

Zobudila som sa na velikansky buchot.Tak ako vzdy ked ma nieco zobudy som nasrana vstala a isla som za zdrojom hluku.Ani by ma nenapadlo ze sa mi moze nieco zle stat.Vsak som aniel mne sa nic zle nestane.Na schodoch mi to niak oneskorene doslo.Rozprestrela som svoje vedomie po dome aby som mohla zachit niake vedomie a pri najhorsiom mu vnutit pocit nesmiernej bolesti.Nasla som vedomie macky ktora sa mi hrabala v kontajnery.Vsak ta dostane.Vlozila som do nej pocit strachu zo psa a uz som o chvilu pocula macacie mraucanie ako ked jej stupite na chvost.Potom som nasla dalsie vedomie.To vedomie bolo v moje kuchini.Jeeejda co ja budem robit.Skusim sa telepaticky naviazat na Danyho.Tma.Chrrrr....Obraz Danyho rozvaleneho na posteli...Sakra ja mam stastie.Tak nic postavim sa mu voci zoci.Chytila som prvu sosku co mi prisla pod ruku.Vpadla som do kuchyne.Prve co som zaregistrovala bolo ze nieco na mna letelo a odrazilo sa to odomna ako keby som mala neviditelny stit.Nechty o tabulu.Toto som mu vnucovala.Nechty o tabulu.Videla som ako niekto predomnou padol na kolena.Priskocila som k zapinaci a zapalila svetlo.Stale som drzala vyhrazne v ruke sosku.Ked si moje oci zvykli na svetlo tak som pred sebou zbadala chalana ktory si tlacil ruky na usi.Hned som v mysli polavila aby zas sa mu nieco nestalo.Ked sa chalan pomaly vystrel a ked som vydela ako sa predomnou tycil zacala som mat strach ze to bola hlupost.,,Erik ? To si ty ? Ty tu co robis ? Sakra ale som sa zlakla."Erik ku mne presiel dvomi krokmi a prirazil ma o stenu az som myslela ze mam vsetko zlomene.,,Kto si ?"vystekol na mna.,,Ako keby vas tu nebolo dost!"pozrela som sa na neho prelaknuto.Erik bol cierno obleceny a pri pase mal drevo.Na co mu to bude proti anielovi?Vsimol si kam sa pozeram.,,Bojis sa co?Umries pojdes do pekla!"Chytil to do ruky a uz to nebolo drevo.Bola to velka katana.Zahnal sa po mne a ja som padla na zem.Snazila som sa celou svojou dusou mysliet na svoje kridla.Citila som ako vo mne zacala prudit energia.Postavila som sa a bolo mi jasne ze som po premene.Rozprestrela som kridla ako sa mi dalo a pozrela som sa na neho co najviac zastrasujucim pohladom.Erik odomna cuvol.Pozrel sa na mna este nechapavejsim pohladom.Potom klesol na kolena.,,Odpuste mi najurodzenejsia."pozrela som sa na neho nechapavo teraz ja.Coraz jasnejsie som videla okolo neho tu auru.Teraz som ju videla zretelnejsie mala tmavozeleny nadych.Vonala po mete.Ako keby sami nieco napojilo do mysle.Pocitila som tu vsetku bolest z neho a aj narastajuci hnev.Pred ocami mi poletovali obrazy mucenych ludi ako im trhaju spomienky a potom aj dusu.Ako tela bez duse bludia.Ako prazdne schranky.Ako ich nahradzaju a robia s nich monstra.Demony.Zacala som pocitovat smutok a hnev.Na tych co to dovolia.Ked som otvrila oci videla som pred sebou Erika ale nie toho tvrdeho.Ale cloveka co sa boji.Co sa velmi boji.Napriahla som k nemu ruku a on ku mne.Ked sme sa dotkly prebehlo medzi nami porozumenie.Citila som kazdy jeho pohyb aj zo zavretymi ocami.,,Tak ty si moj aniel strazny?Myslis si ze to vydrzis uz som jedneho stratil",,Erik to ze sme priatelia znamena ze este viac budem na teba davat pozor.",,To som rad.a aj to ze zo dneska zo mna spadla ta praca."ospravedlnujuco sa na mna usmial.Ja som stiahla kridla ale este som bola stale premenena.,,Chod domov spat.Budeme musiet ist do skoly.Ty potrebujes spanok viac nez ja."
,,Dobre prepac mi to Agy ze som ta zobudil.",,Nic sa nedeje bol to...eh...zaujimavy budicek."Erik odisiel a ja som zostala sama.Premenila som sa naspet.Lahla som si na gauc a zacala som rozmyslat.Komu sa moze stat nieco taketo.Ja som aniel.Moj frajer je aniel a volakedy najvecsia nepriatelka je aniel.Mojho kamosa geya je frajer nieco ako lovec demonov.Este nech stretnem niaku carodejnicu alebo upira a mam dost.Vyslala som Danymu moj obraz ako lezim unavena na gauci.Pohodlne som sa ulozila na gauci.Chcela som sa natiahnut aspon po deku ale nebola tam.To uz Dany sedel na kraji gauca a prikryval ma s nou.,,Chces aby som s tebou ostal do rana?",,Chces so mnou ostat az do rana?",,Chces aby som chcel s tebou ostat az do rana?",,Chces aby sme boli spolu do rana?"Dany sa nastvane postavil na nohy.,,Musis odpovedat na otazku otazkou?",,Preco ty odpovedas otazkou na otazku?",,Ach jaj.Tak teda ostanem."trpitelsky sa na mna usmial.,,Tak fajn.Ale sem sa nemestime."pozrel sa na mna pohladom typu tebe-sibe.Schytil ma do narucia a aj s dekou vyniesol hore.Polozil ma do postele a lahol si vedla mna.Po chvyli som zaspala.,,Agy zobud sa!Sakra Agy zmeskas najlepsie."Podarilo sa mi zobudit sa.Ked som rozlepila oci preve co som zbadala bol Dany.,,Nepozeraj sa na mna zlatino pozri sa tam."mykol hlavou do neznama.Az neskoro mi doslo ze niesme u nas.Neohrabane som sa postavila s Danyho narucia.Toto miesto si presne pametam.Boli sme tam kde sa tato cesta zacala.Boly sme na tom ostrove.Stali sme na utese a pozerali sme sa na vychod slnka.Dany ma zozadu objal a popri najkrajsom vychode slnka v mojom zivote mi sepkal nezne slova lasky cisto osobne len pre moje usi.Ale to sme nevedeli ze tam niesme sami....

Ja viem ja viem raz ma zabijete.Zajtra sa teste bude špeciaaaaaaaaaaaaaal !!!!
 

4 lidé ohodnotili tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama