DK Kapitola 16.

26. března 2009 v 21:43 |  Dotyk Kridiel
Vseci co to citali citaju znova!!Su tu upravi takzee vam vobec nepomohlo to citat dopredu che che som s vami vypiekla hehehehehe a pouzila som tam super hlasku co urcite dos s vas pozna tak pekne citanie a nemajte strach s liecebni.

,,Ahoj ja som Agata."znova sa na mna usmial.Tie jeho sede oci ma stale pozorovali.Citila som sa pod jeho skumavim pohladom nervozna ale mala som dobry pocit ze si ma vsima.Po par minutach vzajomneho okukovania prisla ku brane sestricka a oznamila nam nech sa presunieme do doktorskej klubovne.V klubovni nas privitalriaditel kliniky.Povedal nam ze budeme pracovat v dvojiciach a kazda dvojica bude mat na starost svoch pacientou.Vseci sa porozdelovali a mne ostal Gabriel.Bol mi neprijemny tak som tomu nebola rada.Ale aj ked...on sa zdal byt nadseny ze mame byt spolu tyzden.Pretrpiet alebo skor nesnazit sa ho zbalit cely tyzden.Jejda to bude prace.Isla som sa prezliect do bieleho oblecenia co mam od Simi.Ked som vysla do klubovne bola uz prazdna.Az na dva spisi co lezali na stole to bola moja praca na tyzden.Podisla som k zrkadlu a skontrolovala som ako vyzeram.Na to ze som bola hrozne sebakritik a zevraj som sa podcenovala sa mi pacilo ako som vyzerala.Cervene vlasy boly este vyraznejsie ako inokedy.Aj ked ten vystrih sa mi nezdal moc adekvatny k psychriatickej liecebni.V zrkadle za sebou som zbadala Gabriela.Mal na sebe biele sportove kapsace(Betkin napad) a tiez bielu koselu mierne rozopnutu.Pod nou sa rysovala dokonale vypracovana hrud.Niezeby Dany neposiloval ale na Gabriela sa nemal kam hrabat.Zahanbila som sa nad svojimi myslienkami.Gabriel si ma bez trosku cudnosti premeriaval a skumal ma svojim pohladom.Mala som pocit ze sa zameral na moje najdievcenskejsie partie a nezostal pri nich pohladom len chvylu mala som pocit ze ma chce zhypnotizovat.,,Tak ideme sa pozriet na naseho prveho pacienta?"spytal sa ma pochvili ked odomna odtrhol zrak.Ako keby sa spametal.,,Dobre mozeme.Zobral si tie spisy?",,Samozrejme.Agy za co ma mas za niakeho nezodpovedneho cloveka?"velavyznamne sa na mna pozrel a pokracoval.,,Najprv nas caka izba 39 a potom si to nasmerujeme na 13."uchechtol sa,,Jejda ake same stasne cisla."poznamenala som ironicky.Skusim mu najprv znicit nervi a trpezlivost a potom to pojde samo.A ak sa ho zbavim tak bude pokoj a budem mysliet iba na Danyho.Priebezne mi oznamil ze na tej izbe (39) je postarsi pan s epilepsiou a je tu uz dlhy cas.Ked sme prechadzali po chodbe videla som mnohych pacientov.Viditelne boly niektory chory.Isiel okolo nas dedko a tahal kefu na topanky za sebou.Gabriel sa ho slusne spytal.,,Idete zo psikom na prechadzku?"pan sa na neho pozrel ako na blazna.,,Ale vsak to nieje pes to je kefa."usmial sa na neho a pokracoval v ceste.Gabriel iba nechapavo zavrtel hlavou.Svojim vylepsenim sluchom aniela som pocula toho pana spoza rohu chodby.,,Ale sme ho dobre oklamali co Aro?"musela som potlacovat smiech.V izbe bol vsetok nabytok poposuvany an jednu stranu a na druhej strane miesnosti boly nahadzane periny.Zrazu z perin vyskocil celkom ohybni dedko schmatol nas a smaril do perin a zahrabal sa tam s nami.Ja som sa zacala potichu smiat.,,Psssst!Este aj vam ublizia ako mojej byvalej sestricke."oboril sa na mna a zlosne si ma premeriaval.,,Predsa nieje nahoda ze zo 200 ludi mate mna.Vy ste ochrancovia ze?Ze ma ochranite pred demonmi?"pozrel sa na nas s tolkou nadejou v ociach akokeby presne vedel aka je realita.,,Ja som ich volakedy videl ale uz nevidno,nevidno...Posun sa a sadni si na neho!Este nas najdu!"vystekol na mna.Pozrela som sa na Gabriela.Ten sa na mna usmial a nataiahol po mne ruky.Ja som chcela vstat a dat poblaznenemu dedkovi lieky a vypadnut ale Gabriel si to zle vysvetlil a naciahol sa po mne.Schmatol ma za boky a uz som mu sedela na kolenach.Sice som tam sedela s donutenia pacilo sa mi tam.,,No vidite.Teraz sme poriadne chraneni."pozrela som sa som sa na dedka a zdal sa byt uvolneni a urcite sa citil v bezpeci.,,Chces aby som aj teba chranil?"zasepkal mi Gabriel takym jemnym a neznym hlasom.Pri zvuku toho hlasu mi naskocila husia koza ale nie zo strachu alebo nechute ale praveze som celou svojou dusou kricala ze od neho by som sa dala ochranovat cely zivot
,,Mam
napad."ozval sa Gabriel hlasnejsie.Vydoloval nas spod periny a ja som sa az teraz konecne nadychla niecoho ineho ako toho hnusneho tepleho vzduchu.Vytiahol Tic-Tac a dedkovi jeden dal.,,Toto vas ochrani ked tu neudeme.A vlasne a tieto tiez."a podal mu lieky dedko ich vsetky zobral ako keby to bola jeho jedina spasa.Potom ukazal na mna.,,Co ona?"Gabriel sa zamyslel.,,Tu ochranim ja."hrdo sa vypol a dal najavo ze by ma chranil aj vlasnym telom.Pozrela som sa na neho ako na sialenca.Chytil ma za ruku a isily sme prec.Nechali sme tam toho pometeneho dedka sameho.Zevraj demoni.Vsak on o nich nema ako vediet.Vyrazili sme k izbe c 13. to co ma cakalo v tej izbe mi vyrazilo dych...
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama