DK Kapitola 21.

21. dubna 2009 v 20:07 |  Dotyk Kridiel
Heheh tak tu mate dalsiu kapitolu kdo nestiha tak tomu radim nech si svihne lebo ta dlha pauza mi iba a iba prospela takze som sa do pisania vrhla s este vescim elanom a poviedky traste sa! xD

Bolo este vecsie ticho ako predtim vseci sa na mna pozerali.Schmatla som podnos vsetko s neho vysypala do kosa.Podnos hodila na ostatne a nasrane som kracala k nastenke.Sima ma coskoro dobehla a aj Gabriel.Chodby boli na pocudovanie plne.Kazdy kto ma videl mi ustupoval z cesty.Okolo nastenky bolo vela ludi.Dopredu som sa musela pretlacit laktami.Okolo nastenky bol velky kruh.Ako som sa pretlacila pomedzi poslednych tak som padla do toho prazdneho kruhu.Gabriel mi pomohol na nohy a Sima obarene zizala na nastenku.Otocila som sa k nastenke a cez celu nastenku bola vycapena fotka.To by nebolo zle.Ale na tej fotke som bola ja a Gabriel.Ta fotka urcite bola upravena.Lebo Ja som sa NIKDY nebozkavala s Gabrielom.Ten stal rovnako omracene vedla mna.Vseci si zacali sepkat.A to tu pred chvilou bol hluk.Zrazu vseci stichly a zacali ustupovat.Bolo mi jasne ze ide Dany.A mala som aj pravdu.Dany isiel zo sklopenou hlavou a zastal dva metre od nas.Gabriel obranne zodvihol ruky.,,Dany."hlesla som ani sa po mne nepozrel.Len sa zrazu vyrutil a slahol Gabrielovi taku ranu ze o krok ustupil.Ale Gabriel na neho nezautocil naspet.Davom to zasumelo.Dany sa znova rozpriahol ale na mna.,,Ju bit nebudes!"zasipal na Danyho.,,Ona nic nespravila a ja tiez nie.Ja by som ta udrel naspet ale viem ze keby som ta udrel tak aj po tom co jej ublizis tak by sa hnevala na mna."Dany sa mu vytrhol a zlosne si ho premeral.,,Co ta je po tom ci ju udrem.Ach pardom zabudol som vy sa pravidelne ocucavate za mojim chrbtom!",,Sam dobre vies ze to tak nieje."ja uz som to vsetko nezniesla a zosypala som sa na zem.Klacala som na zemi a pomaly mi tiekly slzy.Preboha co sa to stalo ja som nespravila nic zle.,,Aby si vedel Daniel.Agy je velmi pekne dievca ale vedel som ze chodi s tebou preto som dal ruky od nej prec.Keby som chcel tak ju zlomim aj ked mozno Agy nie.Pozval som ju na obed.Ale vies ty blbec preco?Aby nemyslela na to ze sa jedna pacientka skoro pred jej ocami podrazala.Keby si nebol taky blbec a nenechal si ju len tak a nechoval sa takto ale vyriesil to normalne tak by si nelutoval.Taraz aby si vedel sa budem o nu snazit uz len pre to ze viem ze by som sa o nu zaujimal viac nez ty!Posledne slova na neho vykrikol.Niekto ma zacal zbierat zo zeme.Pocula som trhanie papiera.To Gabriel prskajuc strhaval fotografiu.Chytil ma do naruce lebo Sima ma neuniesla a aj s ustaranou Simou sme isli si sadnut do skolskeho parku.Este sme mali takych 15 minut.Polozily ma na lavicku a Sima sa mi snazila prihovorit.Ale ja som mala pocit ze pre mna zivot skoncil.
Sima do mna drgla.,,Agy pod musime ist na hodinu rychlo."Ako niaka mutnava som sa postavila z lavicky a ponahlali sme sa na dalsiu hodinu.Teda ponahlali Sima ma tahala na moju hodinu a ja som sa za nou tiahla.Uz nikdo sa po mne ani nepozrel.Ked sme dorazili pre ucebnu tak mi to doslo.Ona tam so mnou nebude budem tam iba ja a Dany.A tam mame tu staru kravu ta nam nedovoli si sadnut inak ako mame sediet.,,Sima pod tam so mnou.Prosim"zaskucala som.,,Vies ze nemozem ja musim ist na pracovne."zamracila som sa a znova mi bolo do placu.Presediet 45 minut pri mojom Danym a vediet ze to uz neije moj Dany.To bude hrozne.,,Tak ma udri a poriadne a pojdeme na osetrovnu a ja pojdem domov.Vies ze mne sa to rychlo zahoji."Sima sa vystrela a prisme sa na mna zahladela.,,Nie nerada to robim ale toto nemozem spravit nemozes sa mu vyhibat vecne.Lepsie skoro ako neskoro."Nastvane som sa na nu pozrela a pobrala som sa radsej do triedy lebo malo coskoro zvonit.Ked som si sadla na miesto Dany tam nebol.Bola som rada mozno sa mi chce vyhnut tak ako ja jemu.Uz dokonca aj zazvonilo a ja som sa uvolnila ze nepride.Ale otvorili sa dvere.Ja som prvykrat dufala ze to je ucitelka.Ale bol to on.Potichu si sadol vedla mna a ani sa na mna nepozrel.Zeby som vyskusala svoju schopnost.Nakoniec ucitelka nedosla ale bolo zastupovane.Ale na nase nestastie sme museli sediet na svojich miestach.Obaja sme sedeli a nieco si cmarali.Ja som kreslit nevedela na rozdiel od Danyho.Ja som si iba carbala len tak.Obcas som nakukla ze co kresli Dany.Vyzeralo to ako niake dievca.Dost mne podobne.Ked to dokreslil tak sa vystrel.Zamracil sa a chcel to skrcit ale ja som ho rukou zastavila.Striasol moju ruku ale neskrcil to.Hladel na krazbu a iba na nu sa sustredil.,,Preco si to spravila?"Ani som sa na neho nepozrela a zahladela som sa z okna.Idem na moju schopnost ci si vsimne nieco.Budem ho pocuvat.,,Ja som nic nespravila."PRECO MI KLAME?hm tak toto si mysli JA NEKLAMEM ABY SI VEDEL strhol sa zo zamyslenia ako keby ho kopla elektrika.AKO TO ZE SOM SI TA NEVSIMOL?Uskrnula som sa na neho ale nebol to uskrn bol to taky skleb.,,To vies prax."Natocil sa na mna a zacal si ma prehliadat.,,Preco mi klames?Preco mi stale klames po tom vsetkom?"Trpko som sa zasmiala.,,Spytaj sa inak.Preco mi ty neveris po tom vsetkom?"zamyslel sa.,,Ja neviem ci ti mam verit alebo co."zahladela som sa na neho.Do tych jeho krasnych oci.,,Myslis si ze keby som chcela Gabriela ze este chodim s tebou.Teda ak este spolu chodime."pozrela som sa na neho.Ale on stale mlcal tak som pokracovala.,,Ja ta velmi milujem keby nie tak by som vcera nepristupila na toto."Zacala som mu ukazovat moje zazitky s vcerajsej noci s mojho pohladu.Vsetko kazdy detail.Ked som skoncila tak sa na mna pozrel tak ako keby sa zobudil.,,Prepac mi to.Odpustis mi to?"Usmiala som sa na neho.,,Myslis si ze by som sa takto snazila ta presvecit o pravde keby som nechcela aby si mi odpustil?"usmial sa na mnaa prisunul si blizsie stolicku.Ja som spravila to iste a uz sme sedeli tak ako vzdy.Dany mal ruku okolo mojich pliec a ja som bola tesne pri tom.Ucitel sa natiahol a tal si ruky za hlavu a na celu triedu spustil.,,Stary dobry normal."Vseci sa zasmiali ale viditelne ich vela prislo o peniaze.Urcite tam naiek stavky boli.Ale radsej ani nechcem vediet ake.Dany sa ku mne naklonil este blizsie.,,Co keby sme si spravili niaky romanticky vecer?"Usmiala som sa na neho a prikyvla som.,,Tak to sa chcem hadat castejsie.To udobrovanie ma bavi."Dany sa zacal brutalne smiat.Znova sa to vykreslovalo na krajsie casy.
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 KiKuSkA=)) KiKuSkA=)) | 16. listopadu 2009 v 14:27 | Reagovat

fiiha...som sa az zlakla ze sa rozidu...este ze si to tak super zakoncila ewuus...a nebojkaj...ja si seetky poviedky precitam...len to trosku dlho trvalo...sak vies...ja taky lenivec :-D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama