DK Kapitola 22.

28. dubna 2009 v 20:18 |  Dotyk Kridiel
Takze mam pre vás nový obrázok ktorý bude pri kazdej poviedke k tejto je tento ak sa vam nepaci alebo mate ine navrhy cakam v komentari inak ignorujem !Ja viem nieje to ziadna slava. xD JE TAM VELMI DOLEZITA ANKETA TAKZE RADIM VAM HLASUJTE AK NEXETE ABY NIEKTO ROZHODOL ZA VAS !!! Tato kapitola mi dala zabat tak dufam ze sa vam bude pacit dokonca je aj gramaticky upravena takze u mna to je klobuk dole... Pekne citanie prajem =)

Bolo pred telesnou. Sedela som s Danym v parku a opierala som sa o neho. Vždy keď sa naše pohľady stretli tak Danymu zahoreli ohníčky v očiach. Držal sa ma blízko a využíval každú možnosť keď sa ma mohol dotknúť alebo ma pobozkať. Ja som mu nikdy neodporovala. Choval sa ku mne ako keby som sa mala každú chvíľu vypariť. Ale ja som sa tiež bála že mi len tak zmizne. A tento krát by som to už určite neprežila. Pomaly som mu začala veriť. Pretože mi stále vyznával neumierajúcu lásku a sľubovali mi že ma nikdy neopustí. Vždy pred telesnou sme mávali viac času tak ako teraz. Bolo to fajn mohli sme posedieť v školskom parku. Sedeli sme na mojej obľúbenej lavičke pri jazierku pod smutnou vŕbou. Je to krásne miesto. Započula som rýchle kroky a na druhej strane jazierka sa objavil Gabriel. Od tej udalosti som ho videla prvý krát. Keď som sa na neho zamerala tak som si všimla podľa toho ako gestikuloval že sa s niekým háda. Zbadala som aj Simu. Takže oni sa spolu hádajú. Ale prečo ? Až k nám bolo počuť ten rozruch ale nepočula som že kôli čomu sa hádajú. Pozrela som sa kútikom oka na Danyho či si to tiež všimol. Ale ten venoval väčšiu pozornosť mojim vlasom s ktorými sa momentálne hral a rôzne mi ich zaplietal. Potichu mi zamraučal do ucha keď ho to prestalo baviť."Poďme sa uliať s telesnej. Nevydržím bez teba tých dlhých 45 minút." pozrela som sa na neho udivene jemu zrazu vadí telesná ? Však on telesnú zbožňoval lebo to podľa neho bola jediná normálna hodina. "Netešil si sa ešte ráno že si zabeháš ?"začal rozmýšľať a potom sa na mňa pozrel tým svojím smutnučkým pohľadom."Miláčik túžba po tebe je väčšia." tak to si chlapec musí s tou túžbou počkať ja potrebujem dnešný deň rozchodiť."Tak sa ty ulej ja mienim dnes cvičiť."znovu skúsil na mňa ten pohľad ale potom sa mu znova rozhoreli ohníčky v očiach. "Tak mi teda požičaj kľúče od domu. Ja mam doma sestru a vieš aká je." Pri slovách jeho sestra som hneď začala hľadať kľúče nech mu ich dám. Jeho divná sestra po ňom stále ide. "Nech sa páči ale nieže mi ho podpáliš! Ja už musím. Pá."Zobrala som si tašku dala som Danymu pusu a namierila som si to ku dievčenským šatniam pri telocvični.Ked som po krátkej dobe vychádzala s šatne tak som nakukla cez okno von ale Dany už na lavičke nebol. Som zvedavá čo to bude dnes. Mali sme si všetky doniesť sukne a pohodlne topánky. Postavila som sa k ostatným dievčatám čo horlivo diskutovali. Učiteľka sa postavila do stredu telocvične. "No tak chlapci a dievčatá. Utíšte sa a posadajte si."dlhú chvíľu trvalo pokiaľ sa všetci utíšili a posadali si. "Určite všetci poznáte náš každoročný maškarný ples k výročiu školy."celou miesnostou to zašumelo dievčatá sa pozerali hanblivo po chlapcoch a chlapci zase víťazoslávne po dievčatách. "Ticho prosím! Určite polovica z Vás ešte nikdy netancovala preto výchovy budú nahradené telesnou a budete trénovať tance. To za týždeň robí 7 hodín. Teraz utvorte páry! Rýchlo lebo Vás rozdelím ja."prečo sa musel práve dnes ulievať keď ho potrebujem. "Slečna Greenová kde máte Pána Prestona ?"otočila som sa na učiteľku a snažila som sa vymyslieť niečo. "Myslím si že mu prišlo zle. Neviem, ponáhľala som sa na hodinu tak som ho nezastihla."drzo som jej klamala do očí ach jaj kam to ja smerujem. Učiteľkina tvár sa po chvíli vyjasnila. "No dobre. Slečna Morbídna."Už sa mi na šťastie nevenovala. "Posaďte sa slečna Greenová poslala som vám po partnera." "Sadla som si na lavičku a čakala som. Potom som zbadala Alex ako ide cela červená dnu a vracia sa k svojmu partnerovi. Určite to bude niekto kto už tancoval. Len nech to nie je Gabriel. Prosím len nech to nie je Gabriel. "Slečna Greenova.Tu mladý pán sa o vás postará."hneď ako mi uhla s výhľadu bol tam Gabriel. Sakra! Mňa život nemá rad. Prišla som k nemu a usmiala som sa na neho. "Ahoj Anjel. Nás zvádza osud dokopy."môj úsmev zmizol. "Len mi vysvetli že čo mam robiť aby som ťa nezabila pripadne ani seba."Jemu ten blbý úsmev ani nepoľavil iba sa ešte viac usmial. Všetko mi vysvetlil teraz bolo na čase tancovať. Tancovali sme, tancovali ale tej starej rašple to nestačilo. Po pár minútach sa k nám prirútila. "Nie, nie a znova nie. Nemôžete byť od seba tak ďaleko!"tak som sa teda k nemu priblížila ale hneď ako sa nebude pozerať tak zase sa od neho vzdialim. "Nie znova špatne. Chlap je ako rám."Chytila Gabriela za ruky a nastavila ich poriadne. "A žena ako krásny obraz ktorý musí vyniknúť medzi najkrásnejšími. Skúste to a teraz aj z hudbou. Základné kroky viete."pokynula školníkovi ktorý po celý čas sedel hore na tribúne pri veľkom rádiu. "Nezabudnite Tango je plné vášne precíťte to. Je to o páre žena musí byť dravá a nepoddajná a muž drsný a oddane milujúci."Pokynula nám nech máme tancovať. Gabriel sa zasmial. "Agy ona nás pozná?"zamračila som sa na neho. Úplne som sa vcítila do hudby a nechala som sa ňou unášať. Občas niečo Gabriel prehodil a ja som mu na to niečo odsekla a snažila som sa mu vyšmyknúť. Po celý čas sme improvizovali. Ja som nikdy v živote netancovala. Ale toto čo sa dialo s mojím telom a všetko. Nehoráznosť. Bola som taká dravá a zároveň vždy tak prítulná keď si ma k sebe pritiahol. Skončili sme úplne na sebe nalepení a ťažko sme oddychovali. V tých jeho strieborných očiach som videla niečo čo som nevídavala ani v Danyho očiach. Nečakane sa celou telocvičnou rozliehal potlesk. Nemali sme tancovať iba my ale aj ostatné páry. Ale asi po čase sme tancovali iba mi. Neviem ten tanec ma tak pohltil. Na prvého koho som sa pozrela bola Sima. Žalostne krútila hlavou. Ja som zabudla ona ide po Gabrielovi. Ale nech ide ja mam Danyho a basta! Pozrela som sa na nu v nevyslovenej otázke ale ona mi naznačila že potom. "Agy ty si nikdy predtým určite netancovala?" premeriavala si ma učiteľka nedôverčivo. Len som zakrútila hlavou. "Fascinujúce. Dobre už choďte uvidíme sa zajtra."A s týmto nás rozpustila. Otočila som sa smerom k dievčenským šatniam ale hore na tribúne sedel niekto. Dany on to celé videl. Ach netváril sa moc nadšene. Zaliezla som do šatne a prezliekla som sa a čakala som na Simu že nech mi povie že čo sa deje. "Dievča je ti jasné že si začala vojnu medzi nimi dvomi?" pozrela som sa na N nedôverčivo. "Ale netrepkaj však sú to len chalani nič si spraviť nemôžu."Sima si ma neveriacky premerala a určite si niečo zhnusene myslela lebo krčila nos. "Keď ich takto nepoznáš dobre tvoja vec. Ale aspoň keď niečo robíš a nie je to s Danym tak nedávaj svoje city najavo. Nezabudni si empatka. Nielenže môžeš ovládať cudzie emócie ale aj dávať najavo svoje!" to posledné na mňa vyštekla a išla preč. Vyšliapala som do polovice tribúny ale Dany prišiel ku mne dole. Hneď prvé čo som zbadala bola jeho nepekne napuchnutá krvácajúca pera. "Čo sa ti stalo?" "Ale nič to len som si zahryzol do pery keď som sa potkol." zamračila som sa na neho a chytila som ho za ruku. "Tak ideme mam pre teba prekvapenie Anjelik môj."V poslednom čase mi každý hovorí anjelik prečo? Prišli sme k autu a tam mi Dany galantne otvoril dvere. Usmiala som sa nad touto hrou čo hral. Nastúpili sme do auta a tam ma Dany pobozkal. Ale to bol len trik zaviazal mi oči. "To nie je fér!" po pár minútach tmy Dany zastavil. "Už môžem ?" počula som smiech a Dany otváral dvere na mojej strane. "Buď poslušne dievča a nekaz mi radosť." povzdychla som si. Dany ma rýchlo zodvihol do naručia až som vypískla. Preboha ten čo ide so mnou robiť. Vyniesol ma niekam. A tam ma nechal stáť. "Agy neboj je to iba Sima jasné? Ale nesmieš si dať tu pásku dole!" znova som si povzdychla a prikývla. "To je moje dobré dievča."Po chvíli hurhaju a nejakej hádky som počula niekoho vstúpiť. Kľud určite je to Sima. "Agy to som ja. Ničoho sa neboj. Ten trkvas trvá na tom že máš mať tu pásku na očiach. Ale ja mám iný nápad. Čakaj." potom som počula ďalšie kroky. A po šepky Sima. "Nebuď trkvas budeš užitočný no tak nehnevaj ma lebo to všetko vyklopím. Tak je dobre" potom sa ku mne priblížila tak aby som ju akože mohla počuť. "Agy v klude otvor oči pásku som ti dala dole. Môj...kamarát ti zobral zrak." Čože JA nemám zrak ?! Otvorila som oči a stále som videla tmu. "Neboj hocikedy ti ho môže vrátiť ale vieš aby sa mi ťa ľahšie upravovalo." znova som si povzdychla vyše hodiny určite sa mi paprala s vlasmi. A kecala o všetkom možnom čo jej prišlo na jazyk. Potom sa mi pustila do tváre. Keď už bola aj s tím hotová tak ma postavila. "Tak toto bude problém. Ach. Agy potrebujem ta obliecť ale komplet komplet. A bez reptania jasné? Dnes si ma už provokovala to mi stačilo." "Ako chceš ale preboha ako sa mam obliecť keď nič nevidím?" "Už to mám vrátim ti čiastočne zrak a oblečieš sa. Síce budeš vidieť čiernobielo a trošku rozmazane ale to postačí." nepáčila sa mi ani táto predstava ale nejdem sa s nou hádať radšej. "Nepoškodí mi toto všetko zrak ?" "Nebuď hlúpučká to by som ti nespravila." ja si o tom myslím svoje ale aj tak. Keď som otvorila oči tak som videla všetko rozmazane a čiernobielo. Ale postačilo mi to. Pozrela som sa že čo mi tam dala. Skoro som aj onemela. Po posteli bolo rozťahané oblečenie. Ako prvé tam bolo vyzývavé spodné prádlo ktoré veľmi odhaľovalo dokonca dosť aj s toho minimum čo ma zakrývať. Boli tam aj podväzkové pančušky. Spoza dverí sa ozvala Sima ako keby mi čítala myšlienky. "Aj to prádlo! Všetko lebo ta do toho navlečiem sama. Nekazte si večer." V tú ranu som zbledla ako stena a spoza dverí som počula ako keby sa niekto zosunul na zem. "Všetko je v poriadku Simi ?" "Jasné len sa obliekaj."Obliekla som si teda to tyranské prádlo ktoré nado mnou všetko uzatváralo. Potom tam boli šaty. Nevidela som akej boli farby. Ale boli zase vyzívave. Keď som si ich obliekla tak som mala na chrbte jemné špagátiky a veľký výstrih. Ale našťastie nie až tak. A potom prišli na rad topánky. Boli to sandáliky na trošku vyššom podpätku. "Už som oblečená." "Tak sa otoč chrbtom k dverám a zavri oči." spravila som ako mi prikázala. Otvorili sa dvere a ja som počula ako dve osoby vošli dnu tá prvá vydýchla asi prekvapením a ta asi radosťou. "Si nádherná Agy. Hotový anjel." zase anjel čo to všetkých baví. Cítila som jemné svrbenie na očiach ale asi keby som si to poškriabala tak ma Sima zabije. Dvere sa zavreli a ta záhadná osoba odišla. "Bola by som príliš krutá keby som ťa nepostavila pred zrkadlo. A Danyho mam na háku. Otvor oči Agy. Prosím."Keď som otvorila oči skoro som onemela a oslepla znova. Tie šaty boli čierne a prádlo bolo asi tiež čierne vedela som to rozoznať iba podľa ramienok. Vlasy som mala natupírovane a len tak postáčané do pramienkov. Vyzerala som sexi. Chcela som sa Sime hodiť okolo krku že ďakujem ale ta len ustúpila. "Nie nie nejdem si kaziť svoju prácu." "Ďakujem ti. Vyzerám nádherne."Smutne sa na man usmiala. "Ešte mi neďakuj možno to budeš ľutovať."To som radšej vynechala. "No poď ty princezná idem ťa ukázať princovi."Boli sme u nej doma. Vyšli sme na balkón a tam ani nie o chvíľu stál Dany. Užasnuto vydýchol keď ma zbadal. Takže to nebol on tam vnútri. Sima pozná ešte niakeho anjela. "Nemala si jej to dávať dole z očí."Sima sa na neho usmiala. "Nemala ale stalo sa a teraz vás poprosím aby ste odišli mam ešte dôležité vybavovanie. Agy budem rada keď o tom všetkom pomlčíš."Prikývla som a zavrela som oči nech ma Dany môže zodvihnúť lebo ja som nevedela kam ideme. Dany ma chytil a už sme leteli. Bol to pomalší let ale predsa mal len ťažký náklad-mňa. Keď sme pristáli tak sa mi podpätky zabárali v hline alebo v tráve. Dany ma chytil za jednu ruku a dal mi druhu okolo pásu aby som nespadla. Zastali sme po pár metroch. "Agy otvor oči anjelik."Otvorila som oči a stáli sme pred chatkou. Bola to malá drevená chatka po celej verande na zábradlí boli sviečky. Jedna vedľa druhej. Každá iná buď biele alebo žlté. Vyzeralo to kúzelne ale ja by som sa bála že to tu cele zhorí. Už bola tma a o to viac to vyzeralo magicky. Dany ma viedol do vnútra chatky. Chatka sa skladala s pár miestností hneď do tej čo sme vošli tak tá ma zaujala. Bol tam krb v ktorom horel oheň a oproti krbu bola veľká drevená posteľ s bielymi baldachýnmi všetko drevo bolo tmavé. Medzi posteľou a krbom bol veľký huňatý koberec. Po miernosti boli všade sviečky a lupene bielych ruží. Dany ma chytil za ruku a viedol ma do ďalšej miestnosti. Ta bola z bieleho dreva s krvavočervenými doplnkami a čalúnením. V strede miestnosti bol stolík na ktorom bolo prestreté pre dvoch. Po bielych okeniciach boli červené sviečky a po zemi červené lupene ruží. Dany mi galantne odsunul stoličku a ja som sa na ňu posadila hneď predo mnou odkryl jedlo. Jedlo vyzeralo chutne a ešte aj bolo pekne nazdobené. "Pre moju Mon Cherri." Usmiala som sa. A potom sme sa obaja pustili do jedla. "Jedlo bolo vynikajúce. To si varil ty ?" "Áno. Som rád že ti chutilo." Po celý čas sme boli k sebe odmeraní a asi aj hanblivý. Išli sme naspäť do tej miestnosti s krbom a sadli sme si na ten huňatý koberec. Ja som sa oprela o posteľ a obaja sme po sebe pokukovali. "Dnes vyzeráš naozaj nádherne." usmial sa na mňa a sadol si bližšie. "Ďakujem ti vieš že je to len a len kôli tebe." posunul sa ku mne ešte bližšie a ja som sa navážila k nemu. "Som rád že mám také krásne a skvelé dievča." pozrel sa mi priamo do oči a ja som v nich videla nielen všetku tu lásku a ten hlboký cit. Ale aj silnú vášeň. Dany ku mne natiahol ruku a jemne ma pohladil po tvári. Ten pohľad na mojej horúcej pokožke pálil ale zároveň som chcela aby sa ma dotýkal ešte viac. Potom ma znova pohladil po tvári ale chytil ma za bradu a jemne sa ku mne naklonil a ešte jemnejšie ma pobozkal. Dal mi ďalšiu pusu ale tá bola odvážnejšia než ta predchádzajúca. Chytil ma do náručia a zodvihol ma k posteli. Položil ma na posteľ a začal ma bozkávať. Bozkávali sme sa vášnivo ako keby posledný krát. Jeho ruky začali blúdiť po mojom tele a ja už som s neho dávno sala dole tričko. Všetko išlo bokom teraz tam ostávala len vášeň čo je medzi nami.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 bebuššš bebuššš | 29. dubna 2009 v 12:35 | Reagovat

mno waauuu...hehehhe..tk taato kapitola sa ti teda podarila..len tak daleeeej...chichi..a ehm mohla by si dat na tuto stranku aj ten memorial ci ako sa to vola...hehehe...drzim palceky a pis ,pis,pis,pis....ide ti to sqele len tak dalej..mam ta moc rada ebi...chichi........cmuq

2 AnčurQa :D AnčurQa :D | 29. dubna 2009 v 14:58 | Reagovat

ewi ty tam mas anketu ale podla mna ak sa teda pytas na nazor tak by agy mohla chodit s gabrielom a potom sa sat zasa do kopy s danym alebo tak dako ved vies trosku to treba zamotat HIHI :) ale len ak sa pytas a inak pis pis pis pis pis drzim palceky ako bebush..... :))))) cmuQ

3 nyka nyka | 29. dubna 2009 v 18:19 | Reagovat

asi sa zmohnem iba na waaaaaaaaaaaaau...dobre uz naberam aj zopar inych slovicok...super...perfect...best...co trepes anicka...neeem s gabrieom...ak by zacala chodit s gabrielom tak by som to normalne asi aj prestala ciiitat...to by bol dees...uuplne strasnee....takze ziadny gabriel...ale dany!!!sak ewuuus???a wes co este???asi ta budem volat vylepsena rovlingovaaa...haha...tak toje asi vsio

4 FLOWERR2 FLOWERR2 | 30. dubna 2009 v 15:56 | Reagovat

[1]: no tak eva to so newedela ze ta tvoja kniha bude az taka dobra zo zaciatku to nebolo nic moc ale ako som presla na druhu stranu uz som s nej nemohla odtrhnut aci... je proste uzasna... a som zedava na dalsie kapitoli .. hmm kedy bude... :DDD xixi
ada

5 AnčurQa :D AnčurQa :D | 6. května 2009 v 19:53 | Reagovat

[3]: ziadny dany ale gabriel ... dany mozno neskor !!! :-P  

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama