DK Kapitola 23.

4. května 2009 v 20:34 |  Dotyk Kridiel
Tak Flower mas smolu lebo ja neviem tak dobre pisat aby som napisala niaku knihu takze ani ziadna Rowlingova jasne ? PROSIM KAZDEHO KTO CITA DK NECH SA NAPISE DO KOMENTU A POTOM UVIDITE ZE FAKT TO PISEM IBA PRE VAS PAR LEBO NIKTO INY TO NEXE CITAT !
Tato kapitola bola pisana pod miernou depresiou a je venovana jednej osobke co je v nemocnici. Dufam ze ma neubijete bosorky jedny...a aj bosoraci....xD PEKNE CITANIE

Danyho pohľad
Ráno keď som sa zobudil tak Agy spala vedľa mňa. Bola taká nádherná. Jej červené vlasy boli rozložené po celom vankúši a nádherne spala. Spod saténovej periny jej vytŕčala noha ktorá bola poriadne odhalená. Zamyslene som prešiel rukou po jej nohe a spomínal som na celu tu krásnu noc čo sme spolu prežili. Musel som sa usmiať nad tým že voľakedy by som dal neviem čo za to aby som mohol ešte vyššie posunúť tu perinu ale teraz teraz mi už nič nemohla prikryť. Ani jeden detail jej pokožky ani jeden. Chtiac nechtiac som sa zodvihol od môjho osobného anjela. Hodil som na seba nohavice a išiel som spraviť raňajky keď už sa mi včera podarilo niečo vykutiť tak sa mi to podarí aj teraz. Viem že takéto čary mám povolené málokedy a majú svoju cenu. Hlavne čo sa týka upravovania sveta pretože nemám ešte takú veľkú funkciu a ani moc ale toto mi povolili. Agy ani nevie že je stále vo svojom dome len trochu upravenom. Vonkajšok sa v noci zmenil napäť ale vnútrajšok nechám možno aj na neskôr teda ak sa Agy bude páčiť snažil som sa to zariadiť podľa nej. Ale je mi jasné že to všetko bude chcieť naspäť. Kuchyňa bola už napäť len jej spálňa ostala rovnaká. Dal som celý dom napäť okrem tej izby. Po celom dome rozvoniavali raňajky. Išiel som zobudiť Agy keď zazvonil zvonček tak som sa musel znova vrátiť. Otvoril som dvere a nechcel som veriť svojim očiam že kto tam stál. Stál tam ten jej Gabriel. Ako mohol mať tú drzosť ? "Čo tu ty chceš ?"vyštekol som na neho. Ani asi on nemohol zhltnúť to že ma tak skoro vidí u Agy. Ale hneď nasadil ľahostajný výraz. "Prišiel som po Agy. Dnes musíme do práce. Ako vidno na rozdiel od niektorých." znova si ma znechutene premeral. Keby vedel že aj ja musím. "Ja tiež pôjdem do práce. Ale do som mal inú prácu."Veľavýznamne som sa na neho zaškeril. "Agy už odvoz má. Nazdar." a išiel som mu zavrieť dvere pred nosom.

Agátin pohľad
Schádzala som dole schodmi keď som počula ako sa Dany s niekým baví. "...teraz som mal inú prácu." po chvíli ticha som ho počula víťazoslávne "Agy už odvoz má. Nazdar." rýchlo som zbehla dolu schodmi a prekvapene som vydýchla. Vo dverách stál Dany a Gabriel a škaredo sa na seba pozerali. Dany zastal v polovici pohybu keď ma zbadal a Gabriel na mňa tiež vypliešťal oči. "Ach" vzdychla som a potom mi to došlo. Ja som bola IBA v Danyho košeli čo som z neho dala. Dany sa zatváril najprv zúrivo a šľahol pohľadom po Gabrielovi. Gabriel sa usmieval ako slniečko ale tiež sa predtým mračil. "Ahoj Agy prišiel som po teba. Dnes musíme do práce a ja nechcem aby sme hneď meškali." Prikývla som. "Ale Agy zlatko. Ja ťa odveziem. Pre mňa to nie je problém." Gabriel sa na neho zamračil a Dany po ňom šľahol víťazoslávnym úsmevom. "Ach, to je v poriadku Dany. Je kríza musíme šetriť a keď už si meral tú cestu. Poď dnu Gab ja sa pôjdem prezliecť. Och, kúpeľňa je na svojom mieste ?" Gabriel sa na mňa divno pozrel a očividne nechápal a Dany len prikývol a odmerane si išiel sadnúť. Vybehla som do kúpeľne. V kúpeľni stále viseli tie veci čo mi kúpila Sima. Nič iné mi neostávalo ako si zobrať bielu skladanú minisukňu s modrými pásikmi. A obtiahnuté véčkove tričko. Vlasy som si stiahla do gumičky a dala som si biele tiene. Zbehla som dole a chalani stále sedeli a hľadeli do prázdna keď som prišla tak som si odkašlala. Obaja zalapali po dychu. A pozerali sa na mňa ako na zjavenie. Pozrela som sa neisto na Gabriela. "Nie si tu dúfam na motorke. Nemám nič iné biele a bágel bol od krvi." Len zavrtel hlavou. Gabriel si to namieril von a nasadol do čiernej Audi. Objala som Danyho a dala mu pusu. "Zlatko dôveruj mi. Budem rada ak po mňa prídeš končím o 15 OK ?" Dany mi prikývol dala som mu pusu a utekala som k autu. Lebo Gabriel už dvakrát nervózne zatrúbil. Celú cestu skoro nepadlo niake slovo. Ale keď boli sme iba kúsok od ústavu tak sa Gabriel nakoniec ozval. "Tak aká bola noc ?" mračil sa keď to hovoril ale nakoniec to zo seba dostal. Vôbec som nevedela ako mu odpovedať. "Zaujímavá." "Hm." Nemali sme si čo povedať. Dorazili sme k ústavu a Gabriel sa o to viac mračil. Nebol ten hyperaktívny ako minule. Vonku celkom dosť fúkalo ako keby nebo odrážalo jeho náladu. Keď zastal tak sa načiahol dozadu a podal mi dlhý čierny kožený kabát. "Nech mi neumrzneš." A už sa zase usmieval. Ja toho chlapca nikdy nepochopím. Galantne mi otvoril dvere ako Dany deň predtým. Nikto už nestál vonku ako vtedy. Každý už bol v klubovni. Keď sme prišli do klubovne. Každý sa po nás obzrel. Dokonca aj personál hlavne tie staršie pani. Určite niektoré klebetnice sa už zmienili o tom čo na našej škole panuje. Gabriel sa išiel prezliecť a ja som šla k nástenke kam ma poslal nech si pozriem čo máme dnes spraviť. Mali sme pomáhať pri rozdávaní obedov. A mali sme znova na starosť tú šťastnú izbu číslo 13. K Gabrielovému menu bolo pripísané že sa má ísť pozrieť aj na toho pána čo sme ho mali aj minule. Takže ja ostanem buď v klubovni alebo pri tej samo vraždiacej žene. Dúfam že nenapadne mňa. To by nebolo trikrát príjemné. Gabriel po chvíli prišiel. Vyzeral zase sexi. Ach aj po tom všetkom čo som s Danym prežila ma stále fyzicky priťahuje. "Slečna ideme?" usmial sa na mňa a ja som mu prikývla na znak súhlasu. Vybrali sme sa smerom k izbe číslo 13. Keď sme vošli dnu tak som si konečne mohla prezrieť toho koho sme zachránili. Bolo to dievča žiadna žena. Asi tak v našom veku to ma najviac šokovalo. Jej vlasy mali bledohnedú farbu a také zaujímavé oči. Hneď ako sme vošli tak na mňa uprela tie svoje oči a najprv mi to bolo poriadne nepríjemné. Mala veľké oči hnedo-modré také som nikdy v živote nevidela. Na Gabriela sa ani nepozrela. Po celý čas sa dívala na mňa. "Povedz mu že sa s ním nemienim baviť a ani nič také. Nestojí mi ani za to aby som mu to sama povedala." Bol to tichý hlas ale melodický. To dievča nielenže vyzeralo zvláštne a bola v blázinci ale aj tak rozprávala. Kývla som na Gabriela. "Gab choď sa pozrieť na toho pána ja tu ostanem." Gabriel chcel protestovať ale to dievča sa na neho pozrelo. On sa pri tom pohľade strhol bezmocne zvesil plecia a išiel preč. "Prečo si sa s ním nechcela baviť?" hneď som sa jej spýtala na to čo ma najviac zaujímalo. Presunula pohľad zo zavretých dverí na mňa. "Pretože mi nedovolí vzlietnuť a splanúť. To by si mala pochopiť Agy." Začudovane som zaklipkala očami. "Ako vieš ako sa volám ? A ako sa voláš ty ?" znova sa na mňa usmiala a pozorovala tým svojím divným pohľadom ako keď lovec si premeriava svoju korisť. "Ja som Žanette ale môžeš mi hovoriť Žani. Títo pochybný doktori mi diagnostikovali ľahkú psychózu so zvyšným sklonom k samovraždám a že som rozpolená osobnosť." Trochu nad tím úžasom som otvorila ústa. Zvyčajne pacienti si niesu vedomí že trpia nejakou chorobu nedajbože by vedeli presnú diagnózu. "Ja viem ja viem. Nemala by som to vedieť. A neboj nečítam myšlienky len som zvyknutá už na vždy tú istú reakciu. Poď sem si ku mne sadnúť a neboj nehryziem." teraz som sa už aj ja na ňu usmiala a ona mi úsmev opätovala. Sadla som si ku nej na posteľ a povedala som prvú blbosť čo ma napadla. "Takže ty si uvedomuješ svoje obe ja ? To vieš aj ovládať že ktorá si a tak ?" keď som to vyklopila začala sa smiať hrozne sa smiala. "Ježiš Maria dievča to nemáš ako dve tričká čo môžeš meniť. Ja som Žani a moja druhá ako vy vravíte časť je Beth keby sme boli dve polovice tak by to bolo v poriadku ale my sme jeden a pól mne chýba telo vieš ? Beth a ja sme mali byť siamské dvojičky ale ja som sa narodila mŕtva a ako nás oddelili od seba tak moja duša sa dostala do jej tela a tak sme dve duše čo zdieľajú jedno telo." Civela som na ňu ešte viac. V tomto blázinci nakoniec budem sama bláznom. Ten pojašený dedo vidí démonov a anjelov a táto tu mi tvrdí že so svojou sestrou sú v jednom tele. No ja budem s toho teľa. "WoW." Na nič iné som sa nezmohla. Znova sa na mňa usmiala. "Ja si musím oddýchnuť ale Beth horí nedočkavosťou ťa spoznať. Vidí všetko to čo ja a počuje ale nemôže si na to utvoriť názor keď jej duša je vytesnená." usmiala sa na mňa a jej telom ako keby prešla triaška oči teda dúhovky jej nabrali čiernu farbu a zrazu boli zelené ako jarný trávnik a mala veselý nádych nie ako tie tajomné a múdre oči čo sa na mňa dívali pred chvíľou tieto boli hravé a zvedavé. Celu si ma premerali. Toto dievča bolo to isté a zároveň úplne iné. "Prepáč dúfam že si sa nezlakla. Ja som Beth." V jej prítomnosti som sa cítila uvoľnenejšia. Naozaj som cítila zmenu. Ona bola plná optimizmu, hravosti a živého záujmu. "Bude ti to divné. No neviem či môžeš zažiť niečo divnejšie." na to sme sa obe zasmiali "Ale povedz mi všetko o chlapcoch čo sú tam vonku a o všetkom. Nikdy som nebola vonku." Smutne sa na mňa pozrela. Začala som jej rozprávať o všetkom čo som poznala o Danym o Gabrielovi proste o všetkom čo mi prišlo na jazyk. Ona hltala každé moje slovo a úplne si ma všímala ako keby nevedela prežiť bez mojich slov. Keď som už bola aj mierne zachrípnutá tak som si všimla koľko je hodín bola jedna hodina. Bol čas ísť na obed. "Ako chodíte na obed ?" Zamračila sa ako keby nad niečim uvažovala. "Žani tvrdí že nás tam vodia sestričky. Ja neviem mne Žani nikdy nedovolí aby som niekam chodila. Ale vraví že ak ma tam ty odvedieš a dáš na mňa pozor tak to bude v poriadku a že si môže zdriemnuť." usmiala som sa na ňu a prikývla ona od radosti vypískla a tuho ma objala. Ako ma objala tak sa jej zodvihli rukávy a zbadala som jazvy na jej rukách. Hneď ich chcela zakryť ale ja som ju chytila za predlaktie. Jedno mala ešte obviazané. "Prečo to robíš?" zamračila som sa na ňu a vôbec som to nechápala. "Vôbec nevieš aké to je celých 17 rokov znášať ešte aj pocity druhej osoby." prikývla som na súhlas. Beth si hodila na seba biely sveter s červeným pásom. "To vieš to máme kôli tomu že som schopná vnímať realitu teda podľa nich." Presunuli sme sa do jedálne. Rozhodla som sa že Beth usadím k nám ku stolu. Všetci na mňa čumeli že čo som sa to opovážila a čakali kedy príde sestrička a budem mať zle. Ale nikto neprichádzal. Gabriel si sadol oproti nám a vôbec si nevšímal že Beth na neho doslovne civí. Obed prebehol úplne v poriadku občas som cítila s Beth jej rozpaky s Gabriela keď sa jej niečo spýtal ale chovala sa úplne normálne oproti Žani ktorá bola podráždená vtedy keď videla Gabriela. Vlastne celý deň prebehol úplne v poriadku až na pár náznakov čo sa pokúšal Gabriel ale neskôr dal pokoj. Beth mi dala svoj email. Som sa celkom divila že ona môže ísť na internet. Ale povedala mi že za dobé správanie ho nemá že to má len za to že podľa doktorov je skoro v poriadku. Sľúbila som jej že každý deň jej určite napíšem keď už nebudem na klinike vypomáhať. Po práci som si počkala na Danyho. Našťastie som nečakala dlho asi sa bál že budem pridlho v Gabrielovej blízkosti. S Gabrielom som sa dnes skoro vôbec nebavila. Nieže by mi to vadilo. S Danym sme si sadli do cukrárne CandySin. Bavili sme sa o všetko možnom a čakala som že kedy príde na rad niaka vážna téma. Keď sme boli ešte kamoši tak sme sem vždy chodili prebrať to čo nás trápi a mala som taký neodkladný pocit že dnes ešte na niaku vážnu tému príde. Ani netrvalo dlho a Dany zmĺkol. Pozeral sa na mňa tým svojím strápeným pohľadom a začala som sa báť toho najhoršieho."Agáta potrebujem s tebou niečo dôležité prebrať." Jeho slová mi čím ďalej naháňali hrôzu. Mám pocit že to bolo prvýkrát v živote kedy mi povedal Agáta. "Už to nemôžem ďalej odkladať a musím ti to povedať asi keby som to povedal ešte neskôr tak by to bolelo ešte viac." Už sa ani na mňa nepozeral pozeral sa von oknom a pozoroval prúdiace búrkové mraky ktoré tmavli a odrážali farbu nášho rozhovoru. "Agy ja už pri tebe nemôžem byť." Chytil ma za ruku a na ten malý moment som dúfala že si robí srandu. A potom mi došlo že to nieje žiadna sranda ale že je to realita. "Ty...Ty sa so mnou ro-rozchádzaš ?" to posledné slovo som zašepkala ako keby to bola nadávka. "Nie Agy to by som nikdy neurobil. Ale ja už nemôžem byť s tebou kôli tomu že moje povinnosti ma posielajú inam. Mám novú zverenkinu." Civela som na neho a nechápala som. Tak teda opúšťa ma ale neopúšťa ma? Mám s toho šalát. Je pre mňa dobré že ma chce ale zas je pre mňa zlé že odchádza. Bolo mi to jasné nebude tu už dlho. A už tu nebude len pre mňa. "Kedy ?" chytil ma za ruku a ľútostivo ju stlačil. "Po maškarnom." Hlasne som vydýchla a nemala som daleko od toho aby som sa rozplakala. Takže mám necelé dva týždne. "A čo povieš doma ? Čo škola ?" "Vybavili mi tam že vraj som prijatý na niaku prestížnu školu. Vybavia všetko. Budem za tebou chodiť čo najčastejšie. Však vieš vieš že ma neobmedzujú dopravné prostriedky."Iba som mlčky prikývla. On ma opúšťa. Ale aj neopúšťa. "Mám ťa zaviezť domov?" "Nie ja dopijem a potrebujem sa prejsť. Premyslieť si všetko." Prikývol a zavolal čašníčku. Zaplatil za nás a odišiel a nechal ma tam samú. Po chvýli sa ku mne došuchtala čašníčka. "Je mi to ľúto. Ak sa rozíde s babou ako si ty tak je to vážne kus blbca. Nech sa páči to je na môj účet zlatíčko." Položila predo mňa koláč ktorý som vážne mala rada. Táto čašníčka tu pracuje dlho a pozná nás. Iba som pípla ďakujem na nič iné som sa nezmohla. Zjedla som ten koláč ale len s povinnosti nech si nemyslí že som nevychovaná. Zobrala som si veci a vydala som sa do chladného dažďa. Lialo poriadne a celkom dlho mi trvalo pokiaľ som sa dostala domov. Nenávidela som keď ma niekto postavil pred hotovú vec. Ale s týmto sa nedalo nič robiť. Bolo mi jasné že dnes Dany nepríde. Potrebovala som byť sama. Hodila som sa na posteľ s veľkým baldachýnom ktorá mi toľko pripomínala a pustila som si diaľkovým rádio ale po chvíli som ho vypla lebo tam šli samé love songy a to bolo to posledné čo mi bolo treba. Našťastie som po chvíli upadla do spánku.
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 MagicLilith MagicLilith | 4. května 2009 v 20:36 | Reagovat

Je mi luto ale ja to musim citat ked to opravujem a pisem....=(

2 MagicLilith MagicLilith | 4. května 2009 v 20:55 | Reagovat

Mááám ešte jednu novinku ludia k poviedkam vymyslam fórum tak si pockajte a coskoro bude aj to...

3 FLOWERR2 FLOWERR2 | 5. května 2009 v 18:24 | Reagovat

podla mna je tato kapitola super nejdem tu vypisovat ako minule .. no jednoducho pis pis pis... :-D

4 makošek makošek | Web | 3. listopadu 2013 v 11:00 | Reagovat

já x)se podepisuju ;-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama