close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 

HL Chapter 2.

25. června 2009 v 21:23 |  Hateful Love
Dlhoooo zase dlhooo no pardon ja za to nemozem.Che no mozem ale to je fuk proste nemam kreativne napady to to teploo no tfuuj to je katastrofa a zas ked prsi tak som depresed takze si musite pockat zase a to si piste ze to potrva bo nemam ani jasnu predstavu o tom co tam pojde dalej che che ale ja si najdem niekoho kto to som mnou spise (niaky chlapcok) hhh no tak radsej pekne citanie a nejdem zdrzovat...

Zobudila som sa na velký treskot.Pokiaľ som sa vymotala z perín tak búchanie zosilnelo. "Ďalej!"otrávene som zatiahla a sledovala som dvere, že kto si ma dovolil budiť. "Ó mačiatko a ty si už hore tak skoro ?" výsmešne sa Derek na mňa pozrel a posadil sa mi na pohovku.Fľochla som po ňom škaredým pohľadom. "Čomu ďakujem za takýto krásne romantický budíček ?"posadila som sa na posteli a rozospate som a hlavne podráždene som ho pozorovala.Derek si ku mne prisadol a pohladil ma po spánkoch a potom preplietol svoje prsty s mojimi. "Mačiatko chcel som ťa vidieť pochybujem že Gabriel by sa tešil tomu že sa to medzi nami zmenilo o tolko."pohladil ma po vlasoch,jemne ma do nich pobozkal a vyparil sa preč.Omráčená som chvýlu sedela na posteli a potom som sa radšej vybrala do kúpelne.Keď som vyšla s kúpelne tak som si to zamierila ku skrini a chvýlu som sa v nej prehrabovala.Dnes bolo celkom teplo tak som zvolila kratasy a priliehavé červené tričko na ramienka.Na moj vkus viac odhalovalo ako malo ale tak dnes spravim vínimku.Obula som si svoje milované žabky a vydala som sa na ranajky ktoré boli už dávno určiťe nachystané.V jedálni sedel Gabriel a čítal noviny. "Kira je ti jasné že za tie autá ponesieťe následky ?"skľučujúco som sa zhrbila a smutne som sa na neho pozrela. "Je mi to jasné, ujo." Uznanlivo prikývol. "za trest máte zakázané riadiť akékoľvek auto,tím pádom mi odovzdáťe vodičáky."vykulene som sa na neho pozrela ale rýchlo som to vykryla a pustila som sa radšej do raňajok.Vajíčka boli fajn ale už torchu vychladnuté.Ale aj tak lepšie ako keby som vstala za také dve hodiny.Okolo obeda mala prísť Lory.Zobrala som si klobúk,okuliare a knihu.Posadila som sa k bazénu na lehátko a po chvýli mas strhol napínavý dej knihy.Ani nie po chvýli som počula velký krik a už ma ovalila vlna vody z bazénu.Naštvane som položila knihu a hladala som zdroj môjho hnevu. "Čože sa tváriš ako keby si dostala ľadovú sprchu ?"zamračila som sa na Dereka.Znova sa choval ako arogantný hajzel ale to sa zahráva s tou zlou.Milo som sa usmiala na ňeho a jeho kamarátov.Aj ked všeci dobre vedeli že by som už dávno húkala.Derek vyliezol z bazénu a premeriaval si ma.Ja som hneď zbadala možnosť ako ho zhodím pred kamarátmi. "Och Derek, ja viem že by si mi nespravil nič zlé."prišla som tesne k nemu a prešla som mu rukou po bruchu a cítila som ako sa pod mojim dotykom zachvel a začal roztúžene pozorovať moje pery.Jasne som videla že aj jeho kamoši čakajú že čo dalej spravím.Pritisla som sa k nemu a oprela som si ruky o jeho hruď.Naklonila som sa k nemu že ho chcem pobozkať ale namiesto toho som ho sotila do vody na čo sa jeho kamoši začali nehorázne smiať.Skrížila som si ruky na prsiach a čakala som kedy sa Derek vynorí a cítila som poriadne zadosť učinenie. "Schlaď svoje hormóny."otočila som sa na pate a odchádzala som zavolať Lore. "Toto ešte oľutuješ!"počula som kričať Dereka ale iba som kývla rukou a vybrala som sa do domu.Ani som tam neprišla a započula som zvonček.Zbehla som dole a otvorila som dvere dokorán.V nich stála Lorelay a hneď sa mi vrhla do náručia.Dlhé čierne vlasy sa jej mierne vlnily a zase boli o hodný kus dlhšie.Ona bola takzvaná modelka až na to že ja som si ju v ružových veciach nevedela predstavit.Ani teraz nezradila a bola v čiernych kapsáčoch a modrom tričku ktoré jej ladilo s očami. "Ahoj mojka!"opatovala som jej objatie "Som rada že si konečne tu.Poď ideme do altánka, chalani si tam dali jedlo."uškrnuli sme sa na seba a vydali sme sa smerom k altánku.Cestou som jej povedala ako premenlivo sa Derek chová. "Škoda že som ho nevidela že ako sa tváril keď si ho schladila."umiala som sa na ňu a zobrala som si s chipsov. "Určite naštvane že som ho zhodila."zasmiala sa "O tom pochybujem skôr sa musel tváriť ako nadržaná veverička."teraz som zas vyprskla smiechom ja "Ty snáď vieš ako sa tvária nadržané veveričky?"zatvárila sa toho typu "ja nič ja neviniatko" ale to sme sa už obe smialy. "Máš aspoň niaky nápad ako zistíme ktorá z jeho dvoch tvári je skutočná."zakývala som už len hlavou a dala jej najavo že chalani už idú.Zato oni sa nahrnuli dnu ako velká voda a až po chvýli napchávania si nás všimli. "Pozrime že kto nás prišiel pozrieť."zatiahol výsmešne Adrian,Derekov kamoš a videla som ako Derek sa ku mne bližšie prisunul a tváril sa ako ublížené šteňa.Lora sa zasmiala pri pohlade na Dereka. "Ak vám vadíme môžeme odísť."a aj dramaticky sa zdvihla.Hneď na to sme zbadali poplašené pohlady chalanov a naraz začali. "Nie.Nie ostaňte.Však nám bude fajn."Posedeli sme a bavili sme sa o všetkom možnom.Už bolo dávno po obede dokonca sa uberalo na večer a všeci sme sa stále parádne bavily.Ale Lora musela ísť a ja som s chalanmi nechcela ostať sama hlavne keď na mňa tak divno pozerali.Lora mi chcela ešte niečo povedať ale nakoniec mi ukázala iba zdvihnuté palce a rozlúčily sme sa.Išla som do knižnice a vytiahla som si prvú knihu čo mi padla do oka.Lahla som si na huňatý koberec a pustila som sa do čítania.Ale Keď som bola asi v polovici tak ma to prestalo baviť.Postavila som sa s úmyslom vrátiť knihu do police.Ale keď som sa načahovala tak som zacítila niečie ruky na mojich bokoch. "myslíš si že to trápenie pri bazéne ti len tak prejde ?"zašepkal mi do ucha a ja som sa stirasla a obaja sme vedeli že od zimi to nebolo.Potiahol si ma k sebe bližšie a otočil si ma k sebe. "A snáď mi to neprejde ? Aj tak si sa netváril že by ti to niak extra vadilo."škodoradostne som sa zasmiala a on ma prirazil o knižnicu až som sikla.Ale ani chvýlu neváhala a nalepil sa na mňa.Pritisol ma na knihovňu tak že začali padať knihy a vášnivo ma bozkávala. "Večer prídem a nemáš šancu."znova zaútočil na moje pery.Chytila som jeho ruku a preplietla si s nim prsty ale neblúdili po mojom tele. "Nebude ti to vadiť?"jeho pery sa mi presunuli na krk a jeho ruka sa hrala so spodným okrajom môjho trička.Mozog mi pomaly prestával pracovať. "Nie nebude."šepla som.Jeho pery sa mi usmialy do kože a zase sa zmocnili tých mojich.Trochu som sa od neho odtiahla a vydela som v jeho očiach tú mocnú túžbu a v mojich očiach ju muselo byť vidno tiež. "Milujem ťa."zašepkala som a videla som tú nehu a lásku čo ku mne cítil.Na toto by musel byť privelký herec a to on nieje. "Aj ja teba."ešte raz som ho pobozkala a vybrala som sa na večeru.Nech si tú spúšť v knižnici uprace sám.Keď som sa posadila tak tam ešte nikdo nebol.Napila som sa z naliateho džúsu.Po chvýli prišiel Derek,pobozkal ma na líce a sadol si naproti mne a bol vysmiaty ako hviezdička.Po chvýli trapného ticha konečne prišla slúžka a doniesla jedlo.Už sa čakalo len na Gabriela.Po dalšej dobe chvýli konečne prišiel a sadol si za vrch stola. "Máte pre mňa vodičáky."to nebola otázka ale konštatovanie.Nenútene sa na nás pozrel a obaja sme vytiahli vodičáky a dali mu ich.Aj keď najprv to vyzeralo ze Derek ho nepustí. "Ďakujem a dobrú chuť."so sklopenými hlavami sme sa pustili do večere.Večera mi moc nechutila lebo som bola nervózna z toho že som tak bezhlavo dovolila Derekovi večer prísť.Mala som hrozý strach s toho že čo od toho očakáva.Popriala som im dobrú noc a vybrala som sa do izby.Hneď ako som prišla do izby tak som si to zamierila rovno do sprchy.Zabalila som sa do uteráku a vdychovala som teplý vzduch s vônou ktorá voňala po čokoládovom sprchovom géli.Posadila som sa na vaňu a rozčesávala som si mokré vlasy.Stále mi neschádzal z mysle.Určite má niečo v pláne ale neviem čo.Natiahla som na seba kraťasi a tielko čo mám na spanie a zobrala som si knihu čo som mala položenú na stole.Lahla som si na postel ale ani som nedočítala stranu a už som počula tiché klopanie.V tu ranu mi srdce stiahla neviditelná ľadová ruka.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama