PV Kapitola 4. 1.časť

6. června 2009 v 22:44 |  Pohladenie vánku
Už dlho som sem nič nepridala ja viem.Pustite si niaku pomalu pesničku a pustite sa do čiatania.Mne sa tato polovička pači.Dala som to sem už pretože sa cítim zodpovedná za to že tu tak dlho nič nebolo.Zajtra je tu druha polovica a pustim sa aj do 5 časti.Držte mi palčeky prihlasila som sa do sutaze spisovatelskej ale myslim si ze pohorim no uvidi sa.Tak pekne cianie uz nejdem zdrzovat....

Prešli asi dva týždne a už z toho nebola svadobá cesta ale dovolenka.Asi tak po týždni a pol prišla aj Sima a Beth.Konečne som prišla na to ako rozdelim Beth s Žani a mienila som to spraviť dnes.Beth bola cela nedočkava a ja som bola tiež celkom nervózna.Bolo ešte skoro ráno a všeci spali.Sedela som zase s hrnčekom kávy vonku zazabušená v deke.V poslednom čase ma trápilo privela vecí.Od Danyho až po mňa samotnú.Sima si to smozrejme všimla a aj Beth ale tá sa nechce spýtať.Po chvýli sa za mnou otvorili dvere.Bolo mi jasné že to bude Sima ona jediná by si prišla len tak z ničoho nič po odpovede.Potichu si sadla vedla mna a čakala že kedy začnem sama od seba. "Ty vieš že ma niečo trápi.Mala som to pred týždňom a pól dostať a Dany sa chová divne."počula som ako vzdychla tak som sa na nu pozrela pozerala sa na oblohu. "Myslíš si že si tehotná ?"pozrela som sa na nu akokeby zošalela. "Ja neviem.Možné to je."každá sme sa ponorili do svojich myšlienok. "Kedy ich ideš rozdeliť ?" pozrela som sa na ňu a ona upierala pohlad na mna. "Ešte dnes.Asi až v noci.Bude to hnusne ťažké ale dúfam že sa mi to podarí."povzbudivo sa na mna usmiala "Neboj sa všetko bude dobré."postavila som sa objala som ju.Toto som dlho potrebovala podporu.Síce som mladá ale už niesom to pochabé dievča spred pol roka ked som sa tu zobudila na útese.Už som žena. "Nechajte ma osamote." Postavila som sa a vybrala som sa smerom k lesu.Pamatala som si cestu k utesu.Ale v polovici cesty k lesu som sa rozhodla ze si chcem roztiahnut krídla.Hned ako som sa na to zamerala tak som citila ako okolo mna je presyteny vzuch mojou energiou.Necitila som sa ako volakedy po prvy krat ked som na tomto ostrove bola.Vtedy som bola prestrasena a neuvedoma.Teraz som si vedoma vela veci a jednu mam uz poriadne dlho rozmyslenu.Odrazila som sa od zeme a vyletela do vzduchu.Ani nie o chvylu som stala na utese a pozorovala som z vrchu rozburene vlny.Sadla som si na okraj a pozorovala more.Ak som naozaj tehotna to znamena ze mozno aj to babetko bude anjel a bude mat na krku to co ja.Myslim si ze Dany vie ze som tehotna lebo sa o mna prehnane stara a obskakuje ma.Čo robi vlasne vzdy ale teraz je toho viac ako inokedy.Aj ked on vzdy ma má prečítanu.Uz bol skoro obed.Pozbierala som sa zo zeme a zbadala som za sebou Gabriela. "My sme sa dlho nevideli, Drahá." Opatrne som sa postavila do bezpecnej vzdialenosti od neho.Obozretne som si ho prezerala "Ani objatie ? Vieš odpustil som ti vela veci.Hrala si sa so mnou ked sme boli v Paríži a potom si sa mu hodila okolo krku ako keby sa nic nestalo.Po tom co bolo medzi nami."chela som mu to vsetko znova vysvetlit však vtedy bol tolko chapavy. "Zobrali ste sa a co dalej? Myslis si ze budete štasný až do smrti ? Agáta nebud paranoidná to sa nikdy nestane už len kôli tomu že ste obaja anjeli. A čo ak budete mať deti čo potom ?"pohrdavo sa na mna usmial.A premeral si môj zúfalý výraz. "Však ani sama nevieš."podal mi ruku a v nej mal kreditku "Som ochotny ti vždy pomôcť.Vždy som ťa miloval a aj budem.Umrel by som bez teba.Slúb mi že budem krsným otcom aspon ked mi otcom nebolo dopriate byt."opatrne som prykívla. "Ale nemôžem si ju zobrať.Je to privela.Jediné čo chcem aby si mi slúbil že ak sa nám niečo stane postaráš sa o mojich potomkov." Nemo sa na mna pozrel a súhlasil.Spravil ku mne krok ale ja som automaticky ustúpila a pocítila som ako padám.Padala som z útesu a mne to niak nedochádzala.Videla som ako sa okolo mna nieco mihlo a už som pomaly stúpala hore.Pevnejšie som sa chytila Gabriela a bála som sa že ma pustí.Neviem prečo som neroztiahla krídla ale to budem riešiť potom.Teraz som si užívala jeho prítomnosť.Pozrela som sa na neho a snažila som sa zapamatat si každú časť jeho tváre.Zodvihla som ruku a pohladila som ho po tvári.Slasne privrel oči a pobozkal ma do vlasov.Pritisla som sa k nemu co najblizsie.Bolo mi jasné že som s ním naposledy.On nezniesol pohlad na mna a Danyho.Ja zase naopak som nezniesla pohladn na to ze je sám a že sa trápi.Pristáli sme kúsok od konca lesa.Polozil ma na zem a ja som sa k nemu posledný krát pritisla a pobozkala som ho.Teplé slzy mi tiekli po tvári a Gabriel ich potichu zotieral.Odstúpila som od neho krok a snažila som si ho zapametat takého aký je.Stál hrdo vystretý s rozpretstrenými šedými krídlami.Čierne dlhé vlasy mu lemovali tvár a viali v miernom vánku.Smutný pokrivný úsmev sídlil na jeho tvári a jeho šedé oči boli ešte smutnejšie.Pohladila som ho po tvári a naposledy sa na mna usmial. "Zbohom drahá." "Zbohom Gabriel.Anjel anjelov."Odrazil sa od zeme a vzlietol ani raz sa uz po mne nepozrel.Bolo mi jasné ze inak by tu ostal keby sa obzrel.Pozerala som sa hore a po tvári mi stále stekali slzy ale tentokrát ich nemal kto zotriet.Dole padala čierna šatka ktorú som mala v prvý den ked sme sa stretli a ešte pierko farby jeho očí.Šatku som si obmotala okolo ruky a v druhej ruke som stisla kreditku ktorú mi vnútil aj spolu s pierkom.Vydala som sa smerom k chate.Na verande stála Beth a trochu opatrne ma pozorovala. "Opustil nás ?" "Nie odišiel.Asi navždy." Beth prišla ku mne a objala ma. "Aj mne bude chýbat." Pokývala som a objala som ju tiež. "Ja viem.Dnes v noci vás rozedlím." Opatrne sa na mna pozrela ale potom ma este silnejsie objala. "Agy dakujem ti za všetko." Otočila sa a šla dnu "Nieje zač.Aspoň vám môžem pomôcť."objala som sa okolo brucha a teraz som si uvedomovala že sa vo mne budí nový život.Jeden život prichádza a další mi odišiel.Povzdychla som si a vybrala som sa do chaty.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama