close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 

PV Kapitola 4. 2.časť

8. června 2009 v 18:15 |  Pohladenie vánku
Ja weeem slubila som ceraa ale cera sa mi vobec nechcelooo pradooon vazne sa ospravedlnujeem a radim vam zoberte si kapesnicky-vreckovky minimalne tonu.Nevidim to uz na vela kapitol ale tak co uz.Mate smolu lebo už mam aj rozmysleny epilog.A zaroven mam rozmysleny prolog na novu poviedku ale uz je len na vas ci chcete aby som ju zverejnila.Takzeeee anketa a komentare.Papušik a pekne citanie dufam že sa pači novy skin.

Celý den sme vlasne presedeli vnutri.V chate vladlo tiche ocakavanie z vecera.Ci sa mi podari ich rozdelit alebo nie.Slnko pomaly zapadalo a cim viac bolo tmy tim som bola kludnesia na rozdiel od mojho okolia. "Citis sa v poriadku?" bol to Dany a zozadu ma objal okolo pása. "Samozrejme.Až príliš som kľudná."pobozkal ma do vlasov a ja som sa k nemu tuhšie pritisla. "Už je čas." Beth sa na mna pozrela a jej oči sa zmenili z Žaninich na tie jej. Sima rozprestrela popodlahe vankúše a vyšla von.Pobozkala som ešte raz Danyho a potom aj on vyšiel z miesnosti. "Čo mám spraviť ?" rozmyšlala som ako to spraviť dosť som o tom čítala ale lahšie sa povie ako spraví. "Tak ľahni si.Veľa vecí som robila s vedomím ale toto bude aj tak náročné."Beth prikývla lahla si na vankúše a zavrela oči.Ja som sa na ňu sústredila.Musela som vytvoriť uplne nové telo pre Žani a keby som sa pomýlila tak ju to zabije. Začala som od základov. Postupne som si predstavovala celé telo. Telo som mala už vytvorené a teraz som sa sústredila na ich spoločnú mysel.Veľa vecí mali spoločných tak mi to trvalo a pri tom som cítila ako mi pomaly ubúdajú sily.V takom krátkom čase mi ubudly sily až som sa zapotácala.Ale niekto ma podoprel.Bolo mi jedno kto to bol musela som ešte dokončiť čo som začala.Vysilene som otvorila oči na zemi ležali na vlas rovnaké dievčatá.Beth a Žani. "Podarilo sa mi to"nadšene som sa zasmiala ale bola som taká unavená že som hneď omdlela.Snívalo sa mi všetko možné.Neviem ako dlho som spala.
Ale keď som sa zobudlila ležala som v nemocnici napojená na prístrojoch.Vedla mojej postele spal posediačky na stoličke Dany.Bol neoholeny a mal viditelne kruhy pod očami.Cela izba bola plná fotografí a kvetín.Bolo tu tolko mojich vecí.mala som strach z toho že kolko som tu pobudla.Otvorili sa dvere a dnu vošla Beth.Vôbec sa nezmenila iba zen ustaraný výraz jej nesedel. "Och Agy.Konečne si hore.Taký sme mali srach o teba.Dany tu trávil celý čas čo mohol.Sima už musela odísť na školu a mne dokonca uznali svojprávnosť!"nadšene mi potichu vykladala "Ale však pojednavanie si mala mať až na konci septembra.Sima odišla na školu?"pozrela som sa na ňu nechápavo.Beth sa prestrašene na mňa pozrela "Kolko som tu strávila času?"Beth uhla pohladom a šepla "Asi dva mesiace"pozrela som sa na ňu a nechcela som jej veriť.Dva mesiace.Dala som si ruky na brucho a prestrašene som sa na ňu pozrela. "Neboj síce museli zmeniť druh liekov ab to neohrozilo babo ani teba ale bude to v poridaku."posadila sa ku mne na postel.Po chvýli vošiel dnu doktor a za ním šla asi Žani.Poriadne sa zmenila.Vlasy mala ostrihané na krátko tak že jej odstávali do všetkých strán a na nich baretku.Bola v kostýme a k hrudi si tlačila knihy.Keď ma zbadala tak sa jej oči rozšírili prekvapením.Sadla si vedla Beth a až teraz bolo vidno ako sú si podobné.Doktor si prezrel papiere a skúmavo sa na mňa zahladel. "Som rád že vás vidím aj s otvorenými očami."milo sa na mňa usmial a vyšetril ma "Tak ešte si vás necháme zajtra a potom môžete ísť."úsmevo som mu opatovala a potom som sa sústredila na dievčatá. "Agy som ti velmi vdačná za všetko čo si pre nás spravila."otočila sa na mňa a potom sa zahladela von oknom. "Ty si tehotna!"vyhrkla som na ňu.Ona sa na mňa vykulene pozrela a Beth tiez civela. "Ja eh ano.Ako si na to prišla"pokrčila som ramenami "Niak som to vycítila.Bude to dievča aj to moje."usmiala som sa na ňu neviem s kade som brala tu istotu ale bolo mi to jedno. "Agy my pojdeme nechame ta pre Danyho."mrkla na mna Beth a tahala Žani preč s miesnosti a ešte mi pred tým zamávali.Pohladila som Danyho po vlasoch a ten sa po chvýli zobudil.Ked na mna zaostril tak ma najprv tuho objal a tiskol si ma k tele. "Milujem ta Agy.Ani nevieš ako som sa bál že sa už nezobudíš."objala som ho tiež. "Vieš že ta tiež milujem."pobozkala som ho a dlho trvalo pokial sme sa od seba odtrhli. "Zajtra si ma ešte nechajú ale potom na další deň ma už pustia.A ty ideš domov a spať!"niečo zafrflal a dal si na seba bundu. "Milujem ta."pobozkal ma a odišiel.Pohodlnejšie som sa uložila a snažila som sa zaspať. Dva mesiace som bola v nemocnici v bezvedomí. Hlavne že bábetko je v poriadku. Bude to malá Angela. Anjelik další.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 bebuššška bebuššška | 8. června 2009 v 20:11 | Reagovat

jhaaaj to je neuveritelna kapitola..ewa si strasne nadana a mozno si to neuvedomujes ale je to pravda..na tento den nikdy nezabudnem bolo nam tak fajn..sme sa nasmiali ako blaznive..ale je lespie sa usmievat ako plakat....len pis,pis mojka teraz je to v najlepsom...a nova generacia??co dodaat..proste no comment sa strasne tesim ze mozem citat neco zajujimave..a dufam nie ja v to verim ze ti na tej literarnej sutazi tvoju poviedku vydaju...citim to v kostiach ze to vyjde???cmuq ..mam ta rada ebiiii!!! :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama