Je mi to luto Elis to poslala az dnes tak pekne citanie :)

2. kapitola- Chata
Cestou
na obed a na obede sme so Sarah rozoberali šaty. Obe sme sa zhodli že tento rok je pekných šiat málo. Ale čo sme videli tak obleky sú fakt pekné. Asi tento rok budú na plese krajší chalani. Na čo sme sa obe
na obed a na obede sme so Sarah rozoberali šaty. Obe sme sa zhodli že tento rok je pekných šiat málo. Ale čo sme videli tak obleky sú fakt pekné. Asi tento rok budú na plese krajší chalani. Na čo sme sa obe
zasmiali. Každý rok musíme chodiť na ples akcionárov, ja už štvrtý rok pôjde s Danielom, Sarah s Gabrielom a Charlota s Viktorom. Všetci musíme na ten ples, od vtedy čo sme mali venček. Každý rok sa s Danielom zladíme ohľadom farieb oblečenia.
,,Pamätáš si náš prvý ples? Ako sme mali rovnaký strih šiat." Povedala som so smiechom.
,,Hej to si pamätám." Odpovedala medzi záchvatmi smiechu.
Všetky tri sme si kúpili šaty od tej istej začínajúcej návrhárky.

Boli perfektné,
na ramienka, v páse stiahnuté. Odtiaľ sa rozširovala nariasená volánová sukňa. Sarah mala modré, Charlota mala zelené kde vyzneli jej hnedo-ryšavé, väčšmi hnedé vlasy. A ja, ja som mala bledo fialové.
na ramienka, v páse stiahnuté. Odtiaľ sa rozširovala nariasená volánová sukňa. Sarah mala modré, Charlota mala zelené kde vyzneli jej hnedo-ryšavé, väčšmi hnedé vlasy. A ja, ja som mala bledo fialové.
,,A tento rok máme ešte aj stužkovú." Pripomenula mi.
,,Ja viem a nezabudni na čierno biely- ples ktorý je v januári." Povedala som.
,,Takmer som zabudla čierno- biely ples." Povedala.
Organizuje sa každé dva roky a ja to veľká podsta sa ho zúčastniť. Koná sa na úžasnom zámku. A ja mám veľmi rada tento ples, nie len že je úžasný ale mám naň pekné spomienky. Na tomto plese som sa dala dokopy s Danielom.
,,Inač ty si už bola na tej chate?" Spýtala sa ma Sarah.
,,Nie ešte nie. Ale som veľmi zvedavá ako to tam bude vyzerať." Povedala som.
,,Hej to aj ja, a to veľmi."
Dojedli sme obed, zaplatili a išli domov.
***
Vstala som o trištvrte na deväť, kruté vstávanie. Umyla som si zuby, zjedla raňajky, obliekla a spravila zo seba človeka. Dobalila veci práve včas lebo sa ozval zvonček. Už po mňa prišli. Otvorila som dvere a vošiel Daniel. Pobozkal ma a vzal mi cestovnú tašku s vecami. Zamkla som dom a nastúpila do auta.
,,A zvyšok je kde?" Spýtala som sa.
,,Idú druhým autom. Za chvíľu sa stretneme." Povedal a dodal: ,,Inač ako si sa vyspala? Lebo ak sa ti drieme tak si kľudne pospi."
,,Ty mi asi čítaš myšlienky." Povedala som.
,,No ja som tvrdil už dávno že som telepat." Povedal so smiechom.
,,Tak to ti pripomeniem na písomke. A kde je tá chata?"
,,Ešte ideme do jedného múzea a potom na chatu."
,,Aha." Fakt inteligentná reakcia. Ale naozaj sa mi driemalo. A ani neviem ako a zaspala som.
,,Zobuď sa šípková Ruženka alebo skôr Snehulienka ?" budil ma so smiechom.
,,A nemal by si ma budiť bozkom?" škádlila som ho.
Rýchlo sa snažil napraviť svoju chybu a vášnivo ma pobozkal. Potom sme vystúpili z auta. Ostatný už na nás čakali. A tak sme rýchlo vošli do múzea. Bola to prehliadka o Dia de Los Muertos, ktorú včera asi vybavili Daniel a Charlota. Ani som netušila že sa takáto múzeum na Slovensku nachádza. Väčšinu vecí z prehliadky som aj tak vedela, ale niektoré boli fakt zaujímavé. Prehliadka trvala okolo hodiny, potom sme išli na chatu. Cesta bola zábavná. Na chatu sme dorazili do dvoch hodín. A takmer celé dve hodiny som sa smiala, až mi slzy tiekli od smiechu. Chata sa nachádzala cca pätnásť km od Žiliny. Najskôr sme išli po asfaltke a potom v lese dvadsať minút. Na prvý pohľad pôsobila chata ako by tam bola od prírody, ale keď sa lepšie pozriete tak si všimnete že výraz chata je veľmi slabé označenie. Bol to dom tak dobre obložený drevom, ktorý pokračoval v skale.
,,Wow. Slovo chata je slabý výraz." Povedala som.
,,Mno asi máš pravdu. My sme tu ešte so Charlotou neboli." Odpovedal mi.
,,Vyberte si izby ktoré chcete." Vložila sa do toho Charlota.
Tak sme vošli dnu. Najprv bola hala, s vešiakovou stenou a kreslami. Ďalšia bola oranžovožltá kuchyňa s barovým pultom so stoličkami a peknou linkou. Vpravo bola obývačka zelenej farby s pohodlne vyzerajúcimi kreslami a plazmou, samozrejme s krbom. Vľavo až po obývačku boli izby (vytvárajú kruh). V strede bol dvor a sauna z bazénom. Vybrala som si izbu na západe. Bola v tej časti kde bola kamenná stena. Mala drevenú podlahu a oranžové steny. Veľkú mäkkú posteľ v rohu izby, písací stôl na druhej , leňošku na kamenej strane a kreslo so stolíkom na druhej a oproti plazmu. Ale dve veci sa mi tam páčili najviac. Prekrásna zvonkohra a obraz kálií. Bol šedý s bielymi káliami, na to že bol šedý, vôbec nepôsobil smutne a nevýrazne. Vybalila som si veci. Vedľa mňa mal izbu zľava Daniel a sprava Sarah. Tak som sa ich spýtala či sa idú prejsť. Tak sme išli na prechádzku. Príroda bola krásna. A hlavne sme s Danielom boli sami, a tak sme sa bozkávali. Ale všímali sme si aj prírodu. Keď som zbadala niečo čo ma zaujalo. Vyzeralo to ako dáky oblúk nejakej kopuly.
,,Čo je to tam?" Spýtala som sa.
,,Neviem. Ale daj pozor ..." nestihol dopovedať Daniel. A ja som už išla bližšie.
Keď som zrazu začala padať. Vykríkla som. Pád sa nezadržateľne blížil.
Wow to skončilo nejak napínavo...čo sa stane keď spadne?teším sa na pokračovanie tak rýchlo píš...x))