
3.kapitola
Pád sa nezadržateľne blížil. Snažila som sa zachytiť konárov stromov, ale v tej rýchlosti som to nedokázala iba čo som si doškriabala ruky. Na chvíľu som stratila vedomie, prebrala som sa tesne pred dopadom. Padla som na dáky kameň, vyrazila som si dych a videla som rozmazane. Pokúsila som sa posadiť, čo sami aj podarilo ale s veľkou bolesťou. Asi som sa posadila prudko bo som nevidela. Počkala som kým sa mi zrak vráti, rozhliadla som sa okolo. Dopadla som na ruiny nejakej zrúcaniny. Asi dákych päťdesiat metrov odo mňa bola kopula okolo nej tie zrúcaniny a staré stromy. No super, jak sa teraz dostanem naspäť? Ja som totiž skydla zo 4- 5 metrov vysokej skalnej steny. Myslím že som si ale nič nezlomila našťastie.
,, Elis si v poriadku?" spýtal sa ma Daniel. Môj krik asi musel privolať ostatných bo tam boli.
,, Hej som v poho, len neviem ako sa z tadiaľto dostanem." Zakričala som späť.
,, Vydrž, a hlavne nikam nechoď." Povedal a začal hľadať cestu ako sa ku mne dostane. A kam asi by som teraz išla. Ach, to je logika ale človek pri mne nikdy nevie čo urobím, tak by som sa mu nemala čudovať. Kým som ja rozmýšľala nad blbosťami, on sa ku mne dostal bez ujmi na zdravý. Chcel ma vziať na ruky a tak ma vyniesť hore ale ja som nechcela, veď mi nič nie je, teda aspoň myslím.
,, Dočerta Elis prestaň už trucovať!" naštval sa na mňa.
,, A prečo by som nemala ísť po svojich keď môžem?" vytáčala som ho ďalej.
,, Čo ak máš niečo zlomené, to ťa nenapadlo?" začal mi vysvetľovať ako trojročnej a teraz ma vážne naštval.
,, Keby že mám dačo zlomené tak by som asi kričala bo skákala od bolesti. Nemyslíš?" odvrkla som mu.
,, Niekto by aj ale ty nie. A ak si si nevšimla máš nohu rozťatú konárom, tak ako mám dočerta vedieť či máš dačo zlomené keď si nevšimneš že ti z nohy trčí konár?" povedal mi a ďalej to už nemienil riešiť bo ma zobral na ruky, a vydal sa hore po polorozpadnutých schodoch. Bolo pre mňa záhadou ako ma dokázal vyniesť po tých schodoch, nie že by som bola ťažká, ale tie schody sa ani schodmi nazývať nedali. Ale dve veci ma trápili za prvé ako som mohla spadnúť a za druhé ako to že som si nevšimla že mi z nohy trčí konár. Ale teraz na to neprídem a navyše, a asi som Daniela dosť naštvala.
,, Hneváš sa na mňa?" spýtala som sa smutným hláskom a pozrela naňho psími očami.
,, Nie, ja rozmýšľam prečo máš takú problematickú povahu. Ale z časti máš pravdu hnevám sa na teba." Povedal a zvláštny výraz mu preletel tvárou.
,, A čo mám spraviť aby si sa nehneval?" spýtala som sa ho. Vedela som že sa na mňa nedokáže dlho hnevať a teraz sa len škádlime.
,, Mno dačo by tu bolo ..." nestihol dopovedať lebo sa na mňa Sarah a Charlota vrhli.
,, Si v poriadku? Čo sa stalo?" zasypávali ma otázkami podobného typu. Trpiteľsky som pozrela na Daniela a ten sa začal tak rehotať že ma radšej položil na zem. Ostatný naňho a na mňa pozerali ako vyorane myši bo som sa začala tiež smiať. Tipujem že si mysleli že som si švacla riadne hlavu a teraz mi šibe, teda nám obom, že šibe.
,, Som v pohode, teda ako môže byť človeku ktorý spadne zo 4-5 metrov." povedala som.
,, Mali by ísť do chaty a ošetriť ti rany." Povedala Sarah s diabolským úškrnom. Masochistka jedna. Už sa bojím. Nie robím si srandu nebojím sa. Dúfam že tá noha nezačne bolieť.
***
Rany na rukách a modriny mi ošetrila Sarah a vôbec nie sadisticky. Ale horšie to bolo s tou nohou. Museli zlomiť konár a potom ho vytiahnuť. Na túto úlohu sa podujal Gabriel, aj keď vedel že ho budem pri tom posielať do horúcich pekiel.
,, No Elis daj nech ten konár odstránime." Povedal.
,, Odpusť si ten tón." Bola som nervózna a zovrela som väčšmi Danielovu ruku.
,, Tak na tri. Raz, dva, tri." Povedal zlomil a vytiahol to drevo z môjho lýtka.
,, Ty debil choď, do ..." nedopovedala som bo som vykríkla od bolesti. Aj keď nie veľmi ale aj tak. Dočerta. Mala som to vydržať ale to bol pocit ako by mi zlomil kosť. Dočerta. Dočerta so všetkým. A keby že mi Daniel nedrží nohu tak asi Gabrielovi vybijem zuby. Ale moje utrpenie pokračovalo. Charlota mi naliala dáku dezinfekčnú vodičku na ranu. Pálilo to ako oheň. Mala som pocit že sa mi v nohe vŕta žeravím kutáčom. Ale ani som nemukla.
,, Daj mi na to Betadin." Povedala som.
,, Ja som nevedela že máš diplom z medicíny." Doberala si ma Charlota. Snažila sa mi zlepšiť náladu.
,, Nemali by sme sa vrátiť domov? A ty stou nohou ísť k doktorovi?" spýtal sa Daniel.
,, Nie, budem OK, stačí mi iba tú ranu zalepiť. A nevravme už o tom." Odpovedala som mu.
,, Ako chceš." A mykol ramenami. Tak mi zalepili ranu a už o tom nevraveli.
Založili sme oheň v krbe a posadali si v obývačke. Daniel si ľahol na kožušinu pred krbom odkiaľ bol aj dobrý výhľad na telku. Ja som si ľahla k nemu, ostatný si posadali do kresiel. Viktor pustil film. Bola to dobrá komédia. Ale veľmi som sa ju nepozerala, bozkávala som sa s Danielom. A ako vidím ostatný sú na tom podobne. Asi v polke Danielovi zazvonil mobil. Pozrel na číslo a zamračil sa.
,, Musím to zdvihnúť." Povedal potichu išiel von telefonovať. Pozrela som naňho pohľadom nakopnutého šteňaťa.
,, Za chvíľu som späť." Povedal a smutne na mňa pozrel. Fajn keď telefonuješ tak aspoň budem počúvať s kým.
,, Čaw čo potrebuješ ..." ďalej som už nepočula bo vyšiel z chaty. Potvorka jedna. Však ja zistím s kým volal. Prešlo päť, desať minút a ešte sa nevracal. Za pätnásť minút vošiel dnu a kývol na Charlotu nech príde. Tá neochotne vstala, a išla za ním. Zhruba dvadsať minút boli vonku ak nie aj dlhšie. Keď sa konečne vrátili mi sme začali pozerať už iný film.
,, Prepáč musel som to vybaviť." Ospravedlnil sa mi.
,, Fajn." Odpovedala som mu. A pozerala ďalej film. Ignorovala som ho. Povzdychol si a objal ma okolo pása.
,, Myslela som že máme dohodu." Povedala som vážnym hlasom.
,, Ja viem. Prepáč." Povedal a pozrel na mňa psími očami. Teraz by som mu odpustila asi hoci čo.
,, Za trest budeš písať prácu do školy." Začala som žartovať.
,, A nebudeš sa zajtra nudiť?" spýtal sa ma.
Tvárila som sa že premýšľam a odpovedala naoko vážne: ,, Ani nie."
,, Vážne. Tak teraz si ma ranila." A spravil gesto že som mu vytrhla srdce. Nešlo sa nezasmiať. ,, Odpusť. Čo som si to dovolila že?" žartovala som. Ďalej sme pokračovali tam kde sme predtým skončili.
,, Ehm, ehm prepáčte že Vás ruším ale je jedna rán." Povedal Gabriel s diabolským úškrnom.
,, Vadí že rušíš. A čo že je jedna ráno?" spýtal sa nevrlo Daniel.
,, Mohli by ste ísť niekam inde, nemyslíte?" doberal si nás ďalej.
,, Mno a čo vás rušíme? A ako vidím Sarah to nevadí. Takže problém máš len ty. Jáj ja som zabudla že niekto sa potom nemôže sústrediť." Odpinkala som ho.
Zo srandy hodil po mne vankúš, Daniel mu to za mňa vrátil. Tak sa za chvíľu strhla vankúšová vojna. Ja som hrala tiež pokiaľ ma tá noha nezačala bolieť.
,, Ja idem spať, tak sladké sny." Povedala som s úškrnom.
konecne normalna kapitola