close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 

HL Chapter 5.

5. listopadu 2009 v 19:21 |  Hateful Love
Dlhooo poriadne dlhoooo tu nic nebolo.Dakujte Davidkovi ktory mi to opravuje. :) CmuQ

Doma som bola celkom v háji. Max ma večer v pláne prísť a mne to vôbec nebolo pochuti Papiere som išla zaniesť hneď na stôl. Na stole bolo veľa papierov. Bola tam aj čierna zložka kde bolo napísané Reed Alex Mortimer. Nevedela som že Gabriel má osobné zložky.

Síce bolo napísane PRÍSNE TAJNÉ ale aj tak som nakukla. Bol tam Max. Zase mi ten hajzel klamal. Automaticky som zobrala zložku a vypadla som skôr než ma Gabriel prichití. Zobrala som si kávu a usadila som sa pri stole v mojej izbe.

Bolo tam všetko obsiahnuté asi v 20 papieroch len o jeho osobnosti. Je tam dokonale rozporcovaný. Len mi nesedel dátum narodenia. Nemôže vyzerať na 19 a mať vyše 300 rokov. Tým pádom sa nemohol narodiť v roku 1708.To je proste nemožné. Na konci zložky boli fialové papiere.

Čumela som do papierov a nedochádzalo mi to. Na ďalších piatich stranách boli nahusto napísané mená. Mená ľudí čo umreli. To bolo na mňa veľa, naplo ma a bežala som ku záchodu. Dnes musí u mňa Derek. Ináč mám problém.

Sedela som niekoľko hodín a čakala na Dereka. Už som mu volala, písala všetko. Sedela som na posteli v župane pod tým som mala iba prádlo. Musím ho predsa niak zdržať. Bolo 7 preč a on nikde. Išla som sa teda najesť. Volakedy som dostala krížik od Tety Simi. Bol to gotický strieborný kríž na tlstej retiazke. Dala som si ďalšiu kávu a niake sušienky. Čím ďalej mi nechutilo jesť.

Vrátila som sa do izby a nudila som sa. Bala som sa že pride. Kde je saka Derek? Rozrazilo mi okno a všetky tie papiere poletovali po izbe. Prišla si po mňa moja smrt. Nikdy v živote som nemala väčší strach. "Ahoj mačiatko ako sa máš ?" zvuk jeho hlasu mi spôsoboval zimomriavky na tele.

"Bolo aj lepsie." prechadzal mi rukou po tele a ja som zakazdym ucukla. Zacal sa na mne smiať až som mala ďalšie zimomriavky. "Vidím že si sa na mňa pripravila. Žiaľ ti to nepomôže." Povedal ako keby ľútostivo a zdrapil ma za krk a pritisol k stene.

Kríž mu popálil ruku a začal vrieskať. "Ty cuza jedna!" vlepil mi facku a ja som padla k zemi. Nemala som nič zlomene. Mohla som byt rada. Začala som sa mu smiať. Koľko že to máš rokov že som ta porazila?" zachechtal sa "To si myslíš ty! Veľmi rad pozdravím Elodie." Zasmial sa ešte raz a ja som začala nadávať z plných pľúc. Elodie musím sa k nej dostať.

Derek rozrazil dvere a doletel ku mne. "Si v poriadku?" začal ma kontrolovať ale keď zbadal krížik tak sa mu viditeľne uľavilo. Bozkával ma a objimal. Obaja sme boli radi že som v poriadku a a ani sa mu nedivím stále som sa od strachu triasla. "Milujem ta Kira, toto mi už nikdy nerob." vyplašené som sa na neho oprela a oči sa mi pomaly plnili slzami. "On je upir." sepkala som a drmolila som to stále dookola. Pritisol si ma na hruď a hladkal ma.

Gabriel vošiel dnu v veľkej elegancii a začal zbierať papiere. "Nech sa vzchopí bude aj horsie." prehodil smerom ku mne. Derek ma zaniesol do svojej izby. Počúvala som ich tlmenú hádku. A na zvuky hlasov som zaspala.


▪▪▪▪DEREK▪▪▪▪


Tiskal som si Kiru na hruď nech sa upokojí. "Sss. To bude v poriadku."Gabriel vletel dnu a mal síce masku na tvári ale vedel som si predstaviť hnev pod ňou. "Nech sa vzchopí bude aj horsie." povedal smerom k nám a Kira znova vzlykla. Nastval som sa a išiel som ju uložiť do postele. Musí sa vyspať, nerobí jej toto napätie dobre. Vrátil som sa do jej izby a Gabriel sa tam opieral o stôl. "Čo to ma znamenať ?Prečo si na ňu taký !"húkal som do neho ale on ma ako keby nevnímal "Ona nie je Agata!" vystekol som. Gabriel mi vlepil facku takú že ma hodilo o poriadny kus ďalej.

"Nikdy ale nikdy, ju už predo mnou nespomínaj !" vrieskal ako nepríčetný odišiel a buchol dverami. Ostal som v Kirinej izbe a začal som tam upratovať tie papiere. "Asi sa ti niak všetko rozpadá." Prehodil Alex kúsok odo mna. Musel som sa ovládať aby som ho nezabil. Zial som to nemohol. Iba ak mi to dovolí Kira a ta ani nevedela o tom pravidle. "Nestaraj sa a daj Kire pokoj!" zachcechtal sa a začal mi pomáhať upratať ten bordel. "Kira ma už nezaujíma ale jej mala kamoska ano. Aj keď Kira je kus. Ked bude..."

Vyštekol som na neho "Nebude! Ona taká nebude my tomu zabránime uvidis." hukal som na neho a on sa viditeľné bavil. "Hmm. Na nete hovoria že anjeli sú mierumilovne stvorenia." trosku som vypustil paru aby som ho nezabil už ma sral. "Ale nie oni sú rovno vraždiace stroje!" vyriekol a vtedy som po ňom hodil stoličku tej sa hravo uhol a smial sa. "Daj si diazepan." poznamenal a zmizol. Mal som chuť mu rozdriapať hrdlo.

Išiel som do salóniku a tam som do seba hodil pohárik a potom ďalší. Namieril som si to do pracovne že si zoberiem niaku prácu do izby ku Kire. Ale našťastie som zastal tesne pred dverami. Vnútri sa ozývali vzlyky. Gabriel si niečo mrmlal a ja som iba občas začul nieco. Hovorilo sa tam o Agate. Snazil som sa nahliadnuť dnu ale niak sa mi šmyklo.

Ležal som na zemi a môj pohľad postupoval po krásnych nohách ktoré kryla minisukňa. Pozastavil som sa nad modrými vlasmi a a ocami tej istej farby. Pamätám si ju. Ale tentokrát jej prívetiví úsmeve vystriedala mračiaca sa vráska medzi dokonalým obočím. Podala mi ruku nech sa postavím a ja som chvíľu váhal ale ruku som jej podal. Vyzdvihol som sa na nohy. Ruky mala jemnne a krásne štíhle prsty zdobili dokonale upravene nechty.

"Evangelin že to nieje Kira ?"ozval sa Gabriel z pracovne. "V poriadku je to len Derek." povedala svojim lesným hlasom ktorý znel tak lahodne. "Čo ten parchant chce." rozvuloval sa Gabriel. "Sss. Nechaj ho. Chod Derek ja za vami pridem. Postaraj sa o to aby Kira spala." mrkla na mňa a zahliadol som už len záplavu modrých vlasov a zatvorene dvere.

Vrátil som sa do izby ale Kira našťastie spala. Usadil som sa na okno a premýšľal som. Co sa jej chúďatku môže všetko stať a v akom je nebezepecenstve. Keby len vedela ako je to s Angele a Agatou. Keby som nemusel mlčať. Prečo mi to museli povedať. Udrel som pestou a Kira sa zamrvila na posteli. Hneď mi očí zmakli. Posadil som sa na posteli a vtiahol som si ju do náruče. Občas som jej dal pusu do vlasov a užíval som si ju pokiaľ môžem.

Ozvalo sa klopanie. Dnu vošla Evangeline. Mala na sebe dlhy čierny plast. "Je mi to luto." sepla a čakala pokiaľ odstúpim od Kiri. Sadla si k nej na posteľ a bal som sa najhorsieho. Toho že Max bude mat pravdu.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama