1. prosince 2009 v 17:03
4.kapitola
Ak si nešvihnem tak to nestihnem, a ja to musím stihnút. Musím tam dobehnút na cas. Ak to nezvládnem bude s nou koniec. A ona nesmie odíst, ak odíde tak to znamená skazu pre nás. Zdvihnem hlavu k oblohe, je spln. Bežím, bežím najrýchlejšie ako viem. Krv mi našepkáva že som blízko. Preskocím priepast. Zahliadnem jej tmavo krvavo cervené vlasy a tmavo modré šaty. Už len pár metrov. Vidím ohen a dym. A ju, je taká biela že je takmer priesvitná. Drží krvavú ružu, lupene dopadajú ako kvapky jej krvi, mojej krvi. Temný anjel smrti ju bere do nárucia. Je neskoro. Smrt si už po nu prišla.
,, Zbohom mamy a odpust." Zašepkám. Blolest mi drtí srdce. Ledva lapám po dychu. Nezvládla som to. Je koniec. Padám k zemi a slzy ma chladia na tvári.
Prudko sa zobudím, lapám po dychu a slzy mi tečú po tvári. Ten sen, bol taký skutočný. Takmer neverím že to bol iba sen. Skôr by som povedala spomienka. Musím sa ukľudniť. Tak vstanem a idem sa napiť. V kuchyni si nalievam čaj, keď zbadám tieň. Dám sa do obrannej pozície. Vtom sa tieň pohne a zistím že to je Sarah.
,, Prepáč že som ťa vystrašila." Ospravedlní sa mi.
,, V poho, nevadí. Čo tu vlastne robíš?" opýtam sa jej.
,, Pozerám na mesiac. Nemôžeš spať že." Konštatuje. Pozná ma dosť dlho, tak vie že keď uprostred noci pijem čaj tak nemôžem spať.
,, Mala som sen." Poviem a pozriem na ňu.
,, Dlho si ich už nemala." Dobre vie že nehovorím o obyčajných snoch a dodáva:,, Ak chceš môžeš mi ho povedať."
,, Dobre, vypijem čaj." Tak dopijem čaj a idem do izby. Sadnem si na posteľ a prerozprávam jej ten sen.
,, Teraz si pospi. Ja sa zajtra poobzerám v ruinách či tam je také miesto. OK?" povie a odíde.
Neskôr som už sen nemala. Ráno bolo všetko lepšie. Zobudila som sa nato že počujem hlasy tak som vyliezla z postele. Obliekala sa a spravila v kúpeľni zo seba človeka.
,, Dobré ráno." Pozdravím a vojdem do kuchyne.
,, Dáš si toasty?" pýta sa ma Charlota.
,, Dám. Čo ideme robiť dnes?" spýtala som sa.
,, Ja a Gabriel sa ideme pozrieť na ruiny. Charlota pridáš sa ty a Viktor?" povie Sarah.
,, Ja asi nemôžem ísť. No nič. Viete čo choďte všetci. Ja musím ešte dopísať jednu prácu." Poviem im a nenápadne žmurknem na Charlotu. Prikývla mi, tak že pochopila že chcem byť sama. A síce nevie prečo ale aj tak zasiahla. Lebo Daniel chcel namietnuť, že on so mnou ostane.
,, Dobrý nápad. Neboj sa nebude nám to dlho trvať. Nazbierame ti bylinky na tú ranu." Povedala aby ich presvedčila. Aj keď nechceli išli. Dobrá práca, naznačila som jej. Milo sa na mňa usmiala. Takže jej trklo že to bude asi tzv. medzi nami ilegálna činnosť. Zjedla som raňajky a ako náhle vypadli sadla som si von, zapla komp a pripojila sa na Wifinu. Rozhodla som sa že dačo a tých ruinách a mojom sne nájdem. Dlho som hľadala. Väčšinou to boli blbosti. Ale potom som dačo našla. Začala som rýchlo čítať. Takmer ma vystrelo keď som začula ako sa vracajú. Rýchlo som si to stiahla a vypla.
,, Ako si sa mala?" spýtal sa ma Daniel.
,, Dobre. O čo vy? Zistili ste niečo zaujímavé?" spýtala som sa ho.
,, Možno záleží podľa toho čo ťa zaujíma." Odpovedal Gabriel.
,, Máme pre teba prekvapenie." Vložil sa do toho Viktor.
,, Vážne. A čo?" spýtala som sa zvedavo.
,, Uvidíš." Povedali Sarah a Charlota naraz, načo sa zasmiali. Pozrela som na nich psími očami. A dúfala že mi to povedia. Vtom sa ozvalo kňučanie z Danielovej bundy. Milo sa usmial, vytiahol šteňa, nie vĺča a povedal: ,, Našli sme ju ako sa sama túla po lese, tak sme sa rozhodli že ti bude robiť spoločnosť." A vĺča mi podal. Žiarivo som sa na Daniela usmiala a pobozkala ho.
,, Je taká zlatá. Môžem jej dať meno?" spýtala som sa ho.
,, Jasné. Aké chceš. Ale ja by som navrhol Eny."
,, To sa mi páči Eny." Povedala som.
Tak sme išli dnu a tam sme sa hrali s Eny. Je veľmi inteligentná a zlatá. Môj miláčik.
,, Tuším ju máš radšej ako mňa." Povedal Daniel zo srandy.
,, Ešte uvidím." Zas som ho škádlila.
,, Tak to aby som sa posnažil alebo začal žiarliť." Žartoval ďalej. A začal ma bozkávať na pery a krk.
,, Tak koho máš radšej?"
,, Vidím to tak že asi teba." Pokračovala som ďalej.
,,Poďte jesť obaja už aj!" zakričala na nás Charlota. Tak nám nič iné neostávalo ako ísť jesť. Musím uznať Charlota úžasne varí. Všetci sme sa najedli až do puknutia. Potom sa Viktor rozhodol že tú ranu treba prelepiť. Ale aké prekvapenie nás čakalo. Rana bola z polky zahojená. Čo je super správa. Zranenia sa mi hojili vždy rýchlo ale toto bolo príliš. Takýmto tempom budem mať nohu uzdravenú už zajtra. Z môjho rozjímania ma vytrhol Daniel .
,, Dám ti masáž. Čo povieš?" spýtal sa.
,, Keď chceš." Odpovedala som. Tak mi masíroval chrbát keď sa Sarah so Charlotou rozhodli že si zo mňa spravia pokusnú barbie. Ale nie, žiadne pokusy na mne nerobili iba mi spravili nechty a vlasy, pričom dosť experimentovali.
,, Elis poď sa prejsť." Povedala Sarah a vstala.
,, OK." Tak som išla za ňou. Prešli sme niekoľko metrov v lese keď sa ku mne otočila a kývla mi nech sa posadím na vyvrátený strom. Tak sme si oba sadli. Ona si povzdychla a začala.
,, Prezrela som tie ruiny a zistila niečo čo ťa bude zaujímať." Na chvíľu sa odmlčala a pokračovala: ,, To miesto čo si spomínala sa tam nachádza a aj stopy ohňa."
Zrazu začala mlčať. Vyskočila na nohy a vytiahla z kríkov Eny.
,, Porozprávame sa neskôr." Podala mi Eny a vrátili sme sa do chaty. Nerozumiem prečo prestala hovoriť keď ju zbadala, či čakala že tam niekto ešte bude? Nerozumiem, ale aj to zistím. Vyzerá to tak že tie ruiny musím preskúmať sama.
,, Hej El!" kričal po mne Daniel.
,, Čo?" pýtam sa.
,, Ideme sa prejsť." Povedal, tak sme sa išli prejsť. Prešli sme okolo desať metrov keď mi zakryl oči. Chcela som sa ho opýtať že čo vystrája ale povedal že uvidím. Prešli sme na pár krokov keď mi odokryl oči. Stáli sme na lesnej čistinke.
,, Čo povieš? Našiel som ju dnes ráno." Povedal.
,, Je krásna." Odpovedala som. Prešla som do stredu a ľahla si na zem. Daniel si ku mne priľahol. Pozerali sme na oblohu, ako zapadá slnko.
,, Je tu krásne."
,, To je. Ale to najkrajšie leží vedľa mňa." Povie.
,, Nevrav blbosti." Poviem a jemnučko sa zapýrim.
,, Nie mám pravdu." Povie a pobozká ma. Bozkáva ma a medzitým sa ma pýta o čom sme sa so Sarah rozprávali. Poviem mu iba polopravdu, neklamem mu. Nechá to tak. Bozkávali sme sa dokiaľ slnko nezapadlo a ruka v ruke vracali naspäť. V chate nás čakalo prekvapenie. A možno nie pre niekoho práve kladné. Ale za to vyrazilo dych. To musím uznať.
ludia piste komentar