Dia De Los Muertos

27. ledna 2010 v 0:38 | Elis

8.kapitola

Kto som? Čo som? Kde som? Asi mi roztrhne hlavu. Počujem naštvané hlasy ale nedávajú zmysel. Skúsim otvoriť oči no rýchlo ich zavriem. Lebo jediné čo vidím je zmes farieb a svetla. Zakňučím. V rýchlosti sa mi premietnu obrazy v mysli. Pomaly si začnem spomínať. Ruiny, rituál, prudký náraz, krv, oči a ďalej len tma. Z temnoty sa mi vybavia dáke hlasy. Ale neviem určiť komu patria. Nechám to tak. Keď zas príde ďalší nával spomienok. "Bež!" zakričí po mne. "Nie bez teba neodídem!" odpoviem na späť. "Pozor na guľky!" tesne sa práve jednej vyhol. "Už im došil náboje. Ostatné nám už neublížia." skonštatujem. Nás dokážu zabiť a zraniť iba krištáľové. Po ostatných sa rana rýchlo zahojí. "Pozor!" vykríknem no viem že sa letiacej dýke už nevyhne. Jediné čo mi ostáva je dostať sa tam skôr ako tá prekliata dýka. Je síce neskutočne rýchly, ale na mňa nemá. Vbehla som do trati dýke...
"Elis. Elisea. No tak preber sa. Dočerta." To myslím že je Sarah.
"Sarah?" slabo zašepkám.
"Som to ja. Ako sa cítiš?"
"Neviem. Ale ešte žijem. Kde je Daniel?" podvedome cítim že tu nie je. Ale neviem či je v poriadku. Mám pocit chladu, strachu, bolesti a to najhoršie smrti. Mlčí. To nie je dobré znamenie.
"Sarah?" spýtam sa jej. Keď zistím že nepočujem ostatných: "A kde sú ostatný?"
"Prosím ťa nechajme to ešte teraz tak. Musíš sa teraz vyspať." Prosebne na mňa pozrela.
"Musím? Nie ja nemusím. Ja musím len ..." nedopovedala som bo ma prudko pichlo v pľúcach. Nabrala som dych a pokračovala: ,,Okamžite mi povedz kde sú." zavrčala som po nej. "Už aj. Sarah, neskúšaj moju trpezlivosť! Dobre vieš čoho všetkého som schopná. Tak mi dočerta odpovedz. Ale než stihla odpovedať, do miestnosti sa vrútila Charlotta. A povedala:
,, Až keď si pospíš." nadychovala som sa že ju pošlem do čerta ale dodala: ,, v tej tme sa niekde zabiješ. Čo sa ti už skoro podarilo."
Ak si myslela že ma tým uchlácholí, tak je na omyle.
"Fajn. Tak mi to teda nepovedz. Nájdem ich sama." Ďalšia bolesť v srdci. Niečo nie je v poriadku. Len že neviem čo. Dúfam že sa nikomu nič nestalo.
"Charlotta, prosím ťa dones mi piť."
Však ja ti prejdem cez rozum. Vstala a odišla. Rýchlo som prosebne pozrela na Sarah. Naznačila že v lese. A pokrútila hlavou nad mojou tvrdohlavosťou, keď som vstala z gauča. Ja si nikdy nedám povedať. Náhla bolesť ma však poslala k zemi. Keby ma nebola Charlotta zachytila, tak si tresnem hlavu o stolík. Položila ma na gauč ako handrovú bábiku a začala s výčitkami: ,, Veď som ti vravela že sa skôr niekde zabiješ, ako ich nájdeš. Ty si ale nikdy nedáš povedať!" Snažila som sa pre dýchať bolesť ale namiesto toho sa mi iba stiahli pľúca, nemohla som sa poriadne nadýchnuť.
"Napi sa. To ti pomôže." Povedala už milšie. Privoňala som k čaju. Ne jak divne páchne.
"Nechceš ma náhodou otráviť?" spýtala som sa jej.
"Nie. To máš bylinky. Na tie zranenia."
Aké zranenia? Čo za zranenia? Netuším. Ale radšej ten čaj vypijem než sa udusím. Chutí rovnako hnusne, ak nie ešte horšie ako vonia. Ale fakt to pomohlo.
"Čo mi vlastne je?" pozrela som na ne.
"Pamätáš si ako si narazila do skaly? Tak si si nie len vyrazila dych ale aj zlomila dve rebrá, a narazila ruku a rozbila hlavu." Smutne povedala. Aha. No tak to vysvetľuje tú bolesť hlavy.
"A je niečo z toho veľmi vážne?"
"Nie pokiaľ si to sama nezhoršíš. Ako napríklad tým že si nedáš povedať a budeš chcieť ísť do lesa."
Mno možno má pravdu. Len čo robia ostaný ešte v lese. Veď rituál sa predsa nepodaril, iba čo nás odhodila energia. Alebo sa stalo ešte niečo?
"Aha." Prehnane inteligentná reakcia. " A čo sa stalo potom ako som odpadla? Nepamätám si to. Len útržky." Musím vedieť čo sa stalo. Už si pomaly pripadám ako blázon.
"Odkiaľ si nepamätáš?"
"No pamätám si ako som stiahla fľašu vodky s Pietrom, potom ako som bola vo vani s Danielom. Rozhovor s Osediou, rituál." Dočerta! Prekecla som sa o Osedií.
"Odkiaľ poznáš Osediu?" spýtali sa ma prekvapene.
"Ja, bude to znieť bláznivo no mala som sen vtedy ako som padla do ruín. Sarah spomínaš si? No a potom som keď som bola vyvenčiť Eny, vošla som do ruín a videla ju. A ešte včera keď som hľadala do toho zrkadla."
"Čo ti všetko povedala?" videla som na nich že sú mierne nervózne.
"Iba o ruinách a ešte že niekto niečo predo mnou skrýva." To "niekto" som zvýraznila.
"A ty chceš vedieť kto, čo a prečo." Skonštatovali.
"Hej. Máš pravdu. Tak mi to povedz. Prosím ťa. Lebo mňa už to nebaví."
"Má právo to vedieť. Tak jej to povedz." Povedala Sarah Charlotte.
"Áno, má právo to vedieť. Ale rozmýšľaj, Bude naštvaný až to zistí."
"Buď jej to povieš ty alebo ja."
"Myslíš že ja jej to nechcem povedať? Dávno by som jej to už povedala, keby to bolo také jednoduché!"
"Lenže teraz máme oficiálny dôvod jej to povedať." Uškrnula sa Sarah.
"Tak fajn." Konečne sa dohodli.
"Neviem čo všetko ti Osedia povedala, ale začnem od začiatku. Dejiny ľudskej rasy sú samé báchorky, pokus povedať čo sa stalo a pritom nepovedať vôbec nič tak ako sa čo stalo, vynechať nás, tých ktorí ich všetko naučili." Charlotta si pohrdlivo odfrkla. "Samozrejme za to nemôžu všetci. Iba tí čo si teraz myslia že sú vrchol potravinového reťazca. Pche! Ako keby to bola pravda. Kedysi nám ľudia prejavovali úctu, boli vďační za to čo sme ich naučili. Oslavovali nás ako božstvá. Teraz nás považujú iba za mýty, legendy a príbehy. My nie sme ľudia. Sme potomkovia prastarých bytostí. Takmer starších ako tento svet. Ak chceš vysvetlím ti čo sme."
"Chcem to vedieť." Usmiala sa. Asi čakala takú reakciu.
"Ja a napríklad Charlotta nie sme to isté. Ona je iný druh a ja zase iný. Ona je princezná dlakov. Ja som princezná marvl..." začala rozprávať Sarah keď bola prerušená náhlim srdcervúcim kňučaní alebo vytím. Niečo medzi tým. Keď sa ozvalo lovecké vytia a následne hrozivé vrčanie. Vonku zneli zvuky boja. Sarah zrazu zmizla a následne sa objavila s Gabrielom celým od krvi. Nevedela som koho je to krv. No jej vôňa bola omamná. Dočerta! Teraz nesmiem myslieť na krv! V sekunde k nim priskočila Charlotta.
"Gabriel, vnímaš ma?"
"Hej." Slabo zachrapčal. Neviem síce čo sa vonku stalo ale mám pocit že to súvisí s tým čo mi začali baby vyprávať. Charlotta v tej sekunde zmizla.
"Prin..."
"Nenamáhaj sa." Povedala Sarah a položila mu prst na pery. Podišla som bližšie a to čo som videla mi vyrazili dych. Po celom tele sa mu tiahli dlhé šrámy od pazúrov a stopy zubov. Mal veľmi vážne zranenie na bruchu trčali mu von črevá, otvorené zlomeniny a pohmoždeniny. Rozťatú žilu na nohe. Človek by už iste na jeho mieste umrel. To on kňučal či zavýjal od bolesti. Otázka je ale kto po ňom útočil. Charlotta sa vrátila s obväzmi skôr ako som skončila so svojimi úvahami.
"Napravím ti kosti." Oznámila mu a začala ich naprávať. Ešte sa ich ani nedotkla keď sa ozvalo chrapnutie, kosť zrástla. Problém bol ale v tom že zrástla špatne. Tak ju musela nanovo zlomiť. Videla som ako sa mu pomaličky hoja zranenia. V priebehu pár minút kosť zrástla, koža sa zacelila. Jednoducho zrýchlený priebeh hojenia rany.
"Čo sa stalo?" spýtala sa Sarah.
"Napadol nás. Najskôr sa správal divne, to si videla, potom sa zmenil jeho pach, prestal sa ovládať a zaútočil. Ako keby ho dačo posadlo." Sťažka dýchal keď to hovoril.
"A čo ostatný?" opýtala sa Charlotta.
"Sú zranení, ale nie až tak vážne ako ja." Náhla sa ozvalo hnusné chrapnutie. Naskočili mu na miesto krčné stavce. Ani som si neuvedomila že mal zlomené väzy.
" Neviem či ho dokážeme zastaviť. Asi budeme musieť odísť."
"Ale ja dokážem, možno aj Viktor." povedala Charlotta,: "ale najskôr odtiaľto dostaneme Elis."
"Rany sa hoja pomaly, a to nie je len dôsledok toho že on ťa poranil. Potrebuješ krv."
"Sarah je krv nepotrebujem."
"Ale potrebuješ a basta! Nehádaj sa so mnou." Nepočkala ani na odpoveď a odišla.
"Čo sa to dočerta deje?" spýtala som sa.
"Neskôr ti to všetko vysvetlíme. Teraz musíme pomôcť Gabrielovi," povedala a dodala: "ktorý si tiež nechce dať povedať." Naštvane zaprskala.
"Ok ako ti môžem pomôcť?"
"Tak že mi ho pomôžeš ho donútiť to vypiť." Ukázala na balíček s krvou. Chcela z nej odliať do pohára keď ju Gabriel zastavil.
"Nie! Netreba budem ok. Radšej ju odlož bo sa možno ešte zíde."
"Gabriel počúvni Sarah." Povedala som mu.
"Ani nevieš o čom je poriadne reč, ale hlavne že si na jej strane." Zavrčal po mne.
"Prepáč že sa starám ale chcela som iba pomôcť."
"Teraz nie je čas na hádku. Gabriel proste to vypi. Prosím ťa."
"Sarah. Prosím ťa." Pozrel jej do oči. Dúfal že ho pochopí.
"Pozri máš dve možnosti za á vypiješ tú krv dobrovoľne a ešte si budeš môcť vybrať či z mojej alebo tú, za bé vypiješ ju nasilu." Pozrela naňho takým pohľadom že ho až striaslo.
"Daj to sem." Zavrčal podráždene. Sarah rýchlo naliala krv do pohára od vína a podala mu ju. A že nechce krv, pritom ako rýchlo ju vypil. Zvláštne na tom je že mi to neprišlo divné. Na opak úplne normálne. Asi mám otras mozgu bo som vadná. Každému normálnemu človeku to malo prísť zvrátené. No ak mu to pomôže tak ja mi to jedno. Zistila som že rany sa hoja oveľa rýchlejšie. Zhruba za minútu už bol zdravý.
"Obvykle sa uzdravíme rýchlejšie." Pošepkala mi Charlotta a nechala tak Gabrielovi a Sarah čas. "Boli tie zranenia vážne?" spýtala som sa.
"No mohol umrieť. Keby ho tak zranil obyčajný dlak bol by v poriadku."
"Nerozumiem."
"Vysvetlím ti to neskôr. Hej vy dvaja rýchlo si zbaľte najdôležitejšie veci a pôjde." V sekunde boli preč. Ostala som v izbe sama. Čo je s Danielom? Dúfam že je poriadku. Ak sa mu dačo stalo tak to neprežijem. Ako mi chýba. Nestihla som sa poriadne stratiť vo svojich úvahách keď sa vrátili naspäť so športovými taškami.
"Zbalila som ti veci."
"Ďakujem. Aký je plán?
"Nachystám autá a dám do nich veci, medzitým Charlotta zbehne po ostatných a Sarah ťa bude strážiť. Aj ťa odnesie do auta. Charlotta ak do piatich minút neprídete tak ideme bez vás. Vezmete si druhé auto a pôjdete druhou cestou. Musíme ho tak či tak zmiasť."
"Fajn ideme." Zavelil Gabriel a už tých dvoch nebolo.
"Sarah, o čo vlastne ide?"
"Neviem či som ja tá ktorá by ti to mala vysvetliť."
"Prosím ťa. Napríklad prečo išla Charlotta po ostatných?"
"Prečo? Gabriela by som nepustila, navyše Charlotta je princezná dlakov, je oveľa dilnejšia ako Gabriel."
"Tomu rozumiem. A prečo si nešla ty? Tiež si princezná. Nie že by som ťa vyháňala. Som len zvedavá."
"Som síce princezná ale v prvom rade som tvoja strážkyňa."
"Už zase som mimo."
"No ani sa ti nečudujem. Máš troch hlavných strážcov. Nemusíš sa ma pýtať poznáš ich. Z každého druhu jeden. Ďalej ti to už nevysvetlím je to na dlho."
"Fajn. Čo je vlastne Gabriel zač? Je dlak ako Charlotta. Ale ako mohol začať ten rituál."
"Tak toto je rovnako komplikované ako to predtým. Už je čas." Povedala a chytila ma. Sotva som žmurkla boli sme v garáži.
"To je rýchlosť." poznamenala som. V tej chvíli prišli ostatní. Boli tiež od krvi.
"Sarah, Elis a Viktor pôjdu spolu na jednom aute, my ideme na druhom.

***

Išli sme hodnú chvíľu a ja som rozmýšľala nad tým čo som sa dnes dozvedela. Keď ma niečo napadlo. Dočerta! Dočerta! Ako som mohla zabudnúť?
"Musím zavolať Gabrielovi! Niečo ma napadlo." Obaja na mňa prekvapene pozreli. Ale Viktor zavolal Gabrielovi.
"Čo sa deje?" spýtal sa.
"Gabriel, ja som si spomenula na niečo dôležité."
"Vrav."
"Vieš keď som vravela kúzlo ja som povedala niečo špatne!"
"Dočerta! A vieš čo to bolo?"
"Práveže nie."
"Kurva! Už viem čo sa pokazilo. Musíme ..."
"Čo musíme? Halóóó počuješ ma?" No neprišla žiadna odpoveď niečo sa stalo.
"Čo sa deje?" zmetene som pozrela na Sarah a Viktora. Pozrela som von oknom. Zdalo sa mi že som tam zahliadla dáku potvoru. Už mi naozaj šibe. Keď som si spomenula na tie oči. Jediné také jantárové oči mala len ona. Ale je predsa mŕtva. Zrazu sa ozvalo zúrivé vrčanie. Auto prudko zabrzdilo. Keby som nebola pripútaná tak preletím cez predné sklo. Viktor rýchlo začal cúvať ale tá obluda sa ohnala po aute. Nakopletku zničila predok. Ani neviem ako a bola som vonku z auta.
"Elis bež!" skríkla po mne Sarah a zabránila tej oblude dostať sa ku mne. Pozrela som sa jej do očí. Preboha! Veď to boli Danielove oči. Pozrela sa lepšie a zadala som tam chlad ktorý do nich nepatrí. V tej chvíli som sa rozbehla preč.



 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Veva Veva | Web | 29. ledna 2010 v 17:56 | Reagovat

máš u mě diplomek :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama