Kapitola 7.

18. ledna 2010 v 15:06 | Elis

7.kapitola

Preboha čo to vystrájam. Síce som to bolo perfektné ale mám svoje zásady a svedomie. Chcela som od neho odísť ale nepustil ma. Začali mi drgľovať zuby.
,, Je ti zima?" milo sa ma spýtal. Prikývla som. Mala by som sa prezliecť bo ísť do vody.
,, Pôjdeme do vody." Usmial sa a konečne ma pustil. Je mu chľast nerobí dobre. Chcela som ísť do bazéna ale on ma chytil za rameno a ukázal na kúpeľňu. Aha tak vaňa. Síce nie som triezva ale nie som až tak na mol. Chcela som ho poslať do čerta keď vošiel Daniel aj s fľaškou vodky.
,, Cawte čo vystrájate?" pozrel na nás a začal sa rehotať. No super aj on je na mol.
,, Čo by si povedal keby sme sa išli kúpať?" spýtal sa ho Pietro.
,, Ok. Prečo nie? El ideš s nami." Zavelil a chytil ma za ruku. Všimla som si ako na to Pietro zaškúlil. Dúfam že ich nerozhádam.
,, Tak na čo čakáme?" spýtal sa Daniel. A suverénne otvoril dvere na mojej kúpeľni.
,, Napusť vodu! A nezabudni pridať olej do kúpeľa! Prikázal medzi záchvatmi smiechu Pietrovi. Vliezol do vane a mňa stiahol zo sebou. Pridal sa k nám aj Pietro. Daniel mi podal vodku. Toto nedopadne dobre. Tak som si riadne logla. Nech mám na to nervy.
,, Essa candrere eh angiolo. Cha?"¢ (ona vyzerá ako anjel) povedal Daniel.
,, Sí. Gia. Sola, funebre diva. Potere la amare qu."¢ (Áno. Pravda. Sama, smutná bohyňa. Môcť ju tak milovať.) odpovedal Pietro. Neviem čo hovorili ale pozerali po mne. Asi dačo s anjelom, ale nie som si istá. Daniel ma pohladil po líci a pobozkal. Pozrela som mu do očí. Vydala som v nich ako veľmi ma miluje. Len otázka znie čo predo mnou skrýva. Nájdem to v tých očiach? Neviem. Nastáva ešte jedna otázka: čo vlastne cítim k nemu? Neviem či ho milujem tak ako predtým. A neviem čo za to môže. Či to že mi dačo tají bo že sme spolu tak dlho. Ale istotne s tým nesúvisí ten bozk od Pierta. Ani by som sa nenechala pobozkať keby som nebola opitá. Dočerta! Aj ja som ho predtým tiež milovala tak veľmi ako on mňa. Vraví sa že láska všetko popletie. Zamotá hlavu sladkými rečami, dá klapky na oči, potom ti zlomí srdce a masky padnú a nakoniec ťa odkopne ako šteňa. Tak či tak ti skoro stále ublíži. A ja mu nechcem. Na to ho mám príliš rada. Ale nechcem ho zase vodiť za nos. Čo vidí v mojich očiach? Neviem. Len dúfam že nič čo by mu ublížilo.
,, Hej Elis myslíš že je krajšia zelená bo fialová?" Spýtal sa Pietro. Otázka od veci. Chcela som povedať jednu z nich ale náhle som si uvedomila. Je tam skrytý význam.
,, Neviem obe sa mi páčia." Odpovedala som. Pozrela som mu do očí. To čo som v nich zbadala je hádam zlý vtip. Videla som mu v nich lásku. Prečo je to všetko také komplikované? Obaja sa ku mne prisunuli bližšie. Naraz ma chceli objať okolo ramien. Nechcela som ich rozhádať veď sú najlepší priatelia. A začínajú mi tím liezť na nervy. Mala som chuť frustrovane zavyť ale neurobila som to. Namiesto toho som sa rozhodla vyriešiť túto situáciu, tak že som konečne nazbierala odvahu a spýtala sa : ,, Čo predo mnou skrývaš Daniel?" Ale než stihol odpovedať dva páre rúk ma vytiahli z vody. Bola som naštvaná ale aj vďačná. Zachránili ma pred jednou veľmi zapeklitou situáciou. Obaja boli príliš blízko a ich ruky sa takmer stretli za mojim chrbtom. Čo by som robila potom naozaj netuším. Unikla som len o chlp. Mno a čo sa týka odpovede tak nastáva plán Bé. Zdvihla som hlavu aby som videla kto ma vlastne zachránil. Boli to Charlotta a Sarah. Pozreli na mňa a ich pohľad bol divný. Bol akýsi divoký a šelmí. Odviedli ma do Sarahinej izby. Tam ma položili na posteľ. A mne bolo jasné že asi nastane nepríjemný rozhovor. Nadychovala som sa že všetko im vysvetlím. No vtom sa rozleteli dvere a vošiel Gabriel s Viktorom za pätami.
,, Čau zlatko." Povedal Gabriel Sarah a začal ju bozkávať. Tak sa aspoň trochu ukľudní. Pozrela som na Charlottu. Potichu sa rýchlo rozprávala s Viktorom. Pripadala som si trocha prebytočná. Chcela som sa nenápadne vypariť, keď som v zrkadle zbadala niečiu tvár. Už zasa ona. Čo preboha chce!
,, Kto si?" potichu som sa opýtala. Nech si ostatní nemyslia že som blázon.
,, Dobre vieš kto som. Len to nechceš pochopiť." Začína mi liezť na nervy.
,, Ako sa voláš? Aspoň to mi povedz."
,, Osedia." Hurá no konečne už aspoň niečo o nej viem.
,, Zaujímavé. A prečo sa mi zjavuješ? Čo máš spoločné s ruinami?"
" Kedysi mali tie ruiny
meno. Volali sa Dahru Weha. V nich bolo sídlo stretnutí aliancie troch a kráľovskej rodiny. Pomenovali ich po prvej kráľovnej temnoty a svetla Dahre a Weha po jej strážkyni. Dahra zaviedla mier medzi rodmi. Ale vedela že raz niektorí zradia. Vyšlo to práve na moju vládu. Aby som zachránila dcéru vzdala som sa vlastného života. Dahra bola moja prababička. Veľmi sa na ňu podobáš."
" Fajn. Takže si bývalá kráľovná. A ty si moja čo?" Skočila som jej do reči.
,, Prababička. A neprerušuj ma, nemám veľa času. Zanechalo sa jedno kúzlo ktorým dokážeš privolať ..." nestihla dopovedať bo v tej chvíli sa na mňa otočila Sarah a Osedia zmizla.
,,Čo zas vystrájaš?" spýtala sa.
,, Ja? Ja nič." Na tvári výraz číreho prekvapenie.
,,Aha. Prečo potom tak čumíš na to zrkadlo."
,, Nečumím. Hľadím doblba."
"Ako vidím už si triezva." Poznamenal Gabriel.
,, Asi už hej." Nech kecá čo chce. Ja musím zistiť dačo viac o Dahre a Wehe. Potom o Osedií.
" Vieš koľko je hodín?" nedá pokoj.
,, Nie ale ty mi to istotne povieš."
" Štvrť na dvanásť." Pozrie na mňa ako na blázna. Aha, už viem to kúzlo.
" Už viem. Len otázka je či sú triezvi aj ostatní." Odpoviem mu.

***
Ešte som nevidela nikoho kto by dokázal dostať dvoch poriadne opitých chalanov a veci potrebné na rituál do prostred ruín. Po takej neschodnej, rozpadnutej ceste a ešte potme. Ale myslím že je to tým že žiadny iný blázon to ešte neskúšal. Kto vie? Hlavná vec že sa niečo už konečne dozviem. A ešte že ma na dnes zachránil pred rozhovorom so Sarah.
,, A ako to vlastne bude celé prebiehať?"
,, Uvidíš. Tu máš napísané zaklínadlo prečítaj si ho aby si nepovedala potom dáku blbosť. Potichu!" no fajn. Tak sa pozriem čo je to zač.

Da fo le trimete umbra:
Z
oler qua ji buld ty veil. Hells ma burta, hells ma klante, vot cha votim la, defs maj note. Kiel kieli ty veili. Ratu li va, xal va, onved va. Giole amere, henb wo odba qua alime. Drime way, len qua koj Lan qua kaj by tar onome. Bai tui siel ty horius.
(Z
dialky a
ci blízka ta volám. Pocuj môj hlas, pocuj môj plac, cít co cítim ja, zacuj moju prosbu. Krv krvi ta vola. Zvjav sa mi, pomôz mi, odpovedz mi.. Prijmi dar, vstup do tela a zi . Nájdi cestu, svetlom a
tmou. Den a
noc sú teraz v jedno. Len tvoja smrt ta zastaví.)

Kým som to rozlúštila čas značne pokročil. Bol čas sa prichystať. Rozložili sme sviečky a krištále. Sviečky tvorili kruh, a kamene päťuholník. Potom Gabriel spravil krvavé čiary. Neviem z kadiaľ nabral tú krv. Spojil každý krištáľ s každým.
,, Elis ty choď do stredu. Sarah vrchný 3-uhloník. Daniel ľavý, Pietro pravý spodný. Viktor ľavá Charlotta pravá strana."
" A ty?"
" Ja budem chodiť vnútri. Pripravte s prvým odbitím polnoci začíname."
Je čas.
Vojdem do stredu, cítim ako energia prechádza kruhom. Voľne neviazane. Ako náhle však vošli ostatný zmenila smer. Nielen smer ale zmenila sa aj energia.
" Kruh moci otvor bránu času. Nech ten kto hľadá nájde." Povie Gabriel a kývne že mám čítať. Tak fajn zvládnem to.
,, Da fo le trimote umbra. Z
oler qua ji buld ty veil. Hells ma burta, hells ma klante, vot cha votim la, defs maj note. Kiel kieli ty veili. Ratu li va, xal va, onved va. Giole amere, henb wo odba qua alime. Drime way, len qua koj Lan qua kaj by tar onome. Bai tui siel ty horiuss." Dočerta! Prečítala som niečo iné. To čo mi podvedomie radilo. Niečo sa deje. Odnikadiaľ začal viaťľadový vietor. Jeho vôňa je ako zo záhrobia. Potuchnutá a predsa svieža. Vietor niesol so sebou hlasy. Ktoré vábili k sebe, do záhuby. Ozval sa škrekot vrán. Ťahá ma k zemi. Snažím sa udržať vôbec na nohách. Srdce mi zviera chlad. Náhle všetko ustane. Zdvihnem hlavu ku korunám stromov. Zbadám tam žiaru. Postupne nadobúda tvar. Tej ktorá mi má odpovedať na otázky. To nie žiara tvorí ju, ale ona žiaru. Náhle ma strašná sila odhodí z kruhu. Nie len mňa ale aj ostatných. Náhli náraz mi vyrazí dych. Cítim vôňu aj pachuť krvi. Strácam vedomie. To posledné čo som zaregistrovala boli oči. Ja tie oči poznám, patr...
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama