
Prajem pekne citanie a budem rada ked mi napisete niake komentare k poviedke ze co a ako sa vam paci a ze aky mat zatial dojem z toho este tento tyzdne bude dalsia slza snad.Vsak nikto neplace tak ako sa mu chce :D
Madre nikde nebola ale bol tu jej staly patolizac. Kto by co nespravil aby si polepsil. Blbec. Posadila som sa do jedneho z huňatých kresiel.Citila som jeho uchylny pohlas na sebe a bolo mi zle. Buchli dvere az som citila ze sa strhol a ozvalo sa klopkanie podpatkov po podlahe.Pocula som jako sa posadila za stol a jako zavrzgala koza.
"ahoj madre."sykla som a a nechala som zatvořené oci. "Nevrav mi tak!"vystekla po mne.Hlas mala skoro taky jako ja ale aj tak nepatrne iny "Ach tie komplexy."sepla som a premerala som si ju. Bola vystydne oblecena a cervene vlasy mala rozpustem. Zamracila som sa na nu a vobec sa mi nepacilo ze jup oznam.Nieto ze je moja matka. Dva rovnake cervene pramene mam aj ja. "Vysvetli mi jako sa opovažuješ oděna odist ?!"smrkla a Syler ju hned obymal. "Vidis jako nicis svoju matku,"vystekol na mna "mala by si jej byt vdacna!"hladkal ju po hlave a pritisol sa k nej.
"Keby si aspon vedel ze zmizla !" ozvala sa Trisha odo dveri. "Radsej zavri tu svoju hubu a vypadni!" okrikla ho a Syler radsej vypadol. "Uz nikdy neodchadzaj ked neviem kam ides, mala by si zvazit ze jako sa chovas na svoj vek."zasepkala a smutne sa na mna divala.Zahanbene som sklopila hlavu.Trisha vyzerala mlado skoro mladsie nez ja ale starala sa o men od kedy som sa narodila. "Chod do svojej izby,porozpravam sa s Lusindou a potom pojdeme tak sa oblec." Přikývla som a polozila prst na gombik s cislom dva. Oskenovalo mi to prst a zviezlo ma to do mojej izby ale bol to skor byt.
FOTO :
"ahoj madre."sykla som a a nechala som zatvořené oci. "Nevrav mi tak!"vystekla po mne.Hlas mala skoro taky jako ja ale aj tak nepatrne iny "Ach tie komplexy."sepla som a premerala som si ju. Bola vystydne oblecena a cervene vlasy mala rozpustem. Zamracila som sa na nu a vobec sa mi nepacilo ze jup oznam.Nieto ze je moja matka. Dva rovnake cervene pramene mam aj ja. "Vysvetli mi jako sa opovažuješ oděna odist ?!"smrkla a Syler ju hned obymal. "Vidis jako nicis svoju matku,"vystekol na mna "mala by si jej byt vdacna!"hladkal ju po hlave a pritisol sa k nej.
"Keby si aspon vedel ze zmizla !" ozvala sa Trisha odo dveri. "Radsej zavri tu svoju hubu a vypadni!" okrikla ho a Syler radsej vypadol. "Uz nikdy neodchadzaj ked neviem kam ides, mala by si zvazit ze jako sa chovas na svoj vek."zasepkala a smutne sa na mna divala.Zahanbene som sklopila hlavu.Trisha vyzerala mlado skoro mladsie nez ja ale starala sa o men od kedy som sa narodila. "Chod do svojej izby,porozpravam sa s Lusindou a potom pojdeme tak sa oblec." Přikývla som a polozila prst na gombik s cislom dva. Oskenovalo mi to prst a zviezlo ma to do mojej izby ale bol to skor byt.
FOTO :




Otvorili sa dvere a pristupila so k Trisme do vytahu.Káravo si ma přemetala..Sadli sme do jej auta a hned som nastartovla.Oprela sa o sdadlo a povzdychla si, "Sakra co si si myslela ?" zamrmlala a vytukala niake udaje do GPS.Vyrazila som podla navigacie a cesta nam ubihala celkom rychlo a skoncili sme v Filakove.
Vystupila som z auta a prehodila si cez seba kapucu.Vzhliadla som k zamračenému nebu a vybrala som sa do osumeleho domu aj s Trishou.Moja uloha bola odviset mrtveho na druhu stranu.V nutri nas nikdo nevidel ale citila som umierajuceho.Cely dom vyzeral velmi ponuro ale tak to v dome uierajucich byva.
Zarazene som sa zastavila na okraji izby a Trisha ma musela do izby potisnut.V izbe lezal umierajuci chlapcek s maminkou a ta o ovykala a usedavo plakala.Kusok od nich stal doktor s injekciou v ruke a na tvari mal zmiereny vyraz.Chlapec vyzeral jako keby mal kozu s papiera.Bol bledy jako steny tejto izby len nikde mal modriny.
Posadial som sa k nim na postel. A chlapec na mna zahladel svoje modre oci. "Mam ta rad mami."sepol a venoval jej posledny pohlad a uz nidy nepoužije ten zachripnuty hlas.Vlozil ruku do mojej dlane a zavrel oci.
Postavila som sa a jeho dusu som vytiahla z jeho tela.Pristroje okolo zacali pipat a eho matka sa rozplakala cim dalej hlasnejsie.Doktor si nieco bezcitne zapisal a pozrela som sa na chlapca vedla seba. "Tak pojdeme."Potisla som ho a vkrocili sme do lesa Náreku.Chlapec sa na mna prekvapene pozrel. "Uz ma nic neboli."posepkal a udivene si prezeral svoju ruku. "Uz ta ani nic bolet nebude, tu si pockas na maminku."uprel na mna svoje oci a spytavo sa zahladel na mna "Ako dlho budem cakat ?"pokutila som hlavou a pohladila ho po tvari. "Netuším, ale dockas sa."Aspon on.Pousmiala som sa a postrcial som ho od seba.
fajn kapitola